//
you're reading...

- DUCHOVNÝ ŽIVOT

1.Uši so srdcom (Duchovná obnova k Roku milosrdenstva)

OBSAH:

1.) Počúva/ ako počúva Boh? (Mať záujem. Nebyť ľahostajný)

2.) Počúvať – vytvoriť priestor pre slovo, pre druhého človeka/ osobu. Počúvať znamená milovať. Je to otázka pokory. ( + praktické rady)

3.) Počúvať človeka, nie slová. Pochopiť. Vcítiť sa. Spoznať. ( + pre animátorstvo)

STIAHNUŤ TU V MP3

Tejto Duchovnej obnove predchádzala táto duchovná obnova: STÁT SE SRDCEM, ktorá je ako keby pilotnou a úvodnou témou ku všetkým týmto chystaným DO k Roku milosrdenstva.

Obr. č. 1

20160117_221611

 

 

 

 

 

 

obr. č.2

ladovec

 

 

 

 

 

 

texty

Ž 91, 14 Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho, ujmem sa ho, lebo pozná moje meno. 15 Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším a budem pri ňom v súžení, zachránim ho i oslávim. 16 Obdarím ho dlhým životom a ukážem mu svoju spásu.

Jn 11,40 Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ 41 Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. 42 A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“ 43 Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“

______________

„V Knihe Exodus čítame: «Po dlhom čase egyptský kráľ zomrel, ale Izraeliti vzdychali pod robotou a kričali, a ich volanie od roboty vystúpilo k Bohu. Boh počul ich nárek a spomenul si na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jakubom. A Boh zhliadol na Izraelitov, a ujal sa ich.» (2,23-25). Milosrdenstvo nemôže zostať ľahostajným pred utrpením utláčaných, volaním tých, čo sú vystavení násiliu, zúbožení v otroctve, odsúdení na smrť.

Je to bolestná skutočnosť, ktorá sužuje každú epochu, vrátane tej našej, a pri ktorej sa často cítime bezmocní, v pokušení zatvrdiť si srdce a myslieť na iné. Boh však «nie je ľahostajný» (Posolstvo k Svetovému dňu pokoja 2016, 1), nikdy neodvracia zrak od ľudskej bolesti. Boh milosrdenstva odpovedá a stará sa o chudobných, o tých, ktorí kričia vo svojom zúfalstve. Boh počúva a zasahuje na záchranu, vzbudzujúc ľudí schopných počuť stonanie utrpenia a konať v prospech utláčaných.“ Pápež František

___________

„Spoveď bola pre Svätca stĺpom, oporným bodom preventívneho systému. V poslednom roku svojho života bol taký vysilený, že sa musel opierať o svojho tajomníka. Tajomník mu stále pripomínal lekárovu radu, aby už nespovedal. Don Bosco odpovedal: “Celý môj život až do posledného dychu bude patriť dobru mládeže.” Aj dnešní chlapci sa potrebujú otvoriť a zdôveriť. Takisto aj rodičia, ktorí ich priviedli na svet, a vychovávatelia, ktorí ich vzdelávajú, a kňazi, ktorí ich formujú, majú toľko ochoty a horlivosti a času, aby ich vypočuli, keď sa im chcú zdôveriť?“ Z knihy Nestačí ich milovať

____________

Ak si podľa výskumov osvojíme sedem základných princípov počúvania, všetci sa môžeme stať lepšími spoločníkmi a keď príde v rozhovore rad aj na nás, naši partneri nás budú lepšie chápať:

1.Počúvať celým telom
„Počúvanie celým telom“ môžeme opísať ako postoj, na ktorom sa aktívne zúčastňujú všetky viditeľné časti nášho tela tak presvedčivo, že ten, kto hovorí, jasne vníma, že sa mu venuje maximálna pozornosť a skutočný záujem. Cíti, že si vážime a ceníme nielen to, čo hovorí, ale aj jeho samého.

2.Počúvať očami
Charles Spurgeon, slávny americký kazateľ, hovorieval: „Je mi nepríjemné , ak mi ani slepý „nehľadí“ do tváre, keď s ním hovorím.“
Ako sa cítite vy, keď hovoríte, a váš partner roztržito blúdi zrakom a len občas sa zahľadí aj na vás?
Pokúsme sa nášho partnera presvedčiť o tom, že ho počúvame. Mali by sme na hovoriaceho pôsobiť prirodzene, pozerať mu do tváre a vyhnúť sa tomu, aby sme pohľadom blúdili po kútoch práve vtedy, keď sa chce s nami podeliť s niečím dôležitým. Ľudia nedôverujú tým, čo nehľadia počas rozhovoru do tváre. Nedôvera je jednou z najväčších prekážok účinnej komunikácie. Keď sa však hľadíme prirodzene a priamo, dokážeme vzbudiť dôveru a vytvoriť pocit istoty. Psychológovia dokázali, že zaľúbenci udržujú intenzívnejší vizuálny kontakt ako ostatné dvojice. Očami možno preniesť mnohé posolstvá: lásku alebo ľahostajnosť, akceptovanie alebo odmietnutie, prekvapenie aj nezáujem, radosť i smútok.

3.Počúvať hlavou
Pohyb hlavou vo vhodnej chvíli môže naznačiť: „Rozumiem, Súhlasím, Som s tebou.“ Oprieť si prst o tvár, škrabať sa na hlave či zátylku často znamená, že pozorne počúvame. Naopak, ležérna poloha v kresle môže byť známkou ľahostajnosti. Nič nehovoriaci výraz tváre znamená: „Som síce tu, ale nie veľmi rád. Tak s tým radšej rýchlo skončíme.“ Oprieť si bradu o ruku na spôsob Rodinovho „Mysliteľa“ je jedným z najlepších spôsobov, ako dať najavo nepredstieraný záujem. Je vhodné ľahko nakloniť hlavu smerom k hovoriacemu ako náznak snahy o zachytenie každého jeho slova. Samozrejme, treba to urobiť prirodzene a myslieť to úprimne.

4.Počúvať rukami
Rukami možno vyjadriť mnohé súhlasné i nesúhlasné gestá. Namierenie ukazováka na hovoriaceho môžeme interpretovať ako obviňujúce gesto. Naopak, ukázať dlaňou k sebe znamená: „Poď bližšie. Chcem Ťa mať blízko.“ Vyvarujeme sa roztržitého škrabkania alebo kreslenia, kým počúvame. Hrať sa s ceruzkou alebo kľúčmi, strihať si nechty počas rozhovoru síce nenarobí veľa hluku, sú to však prekážajúce a frustrujúce prejavy, lebo naznačujú: „To, čo hovoríš, nemá pre mňa taký význam ako to, čo robím.“ Lásku môžete vyjadriť aj uchopením partnerovej ruky, nežným ťapnutím alebo obyčajným stiskom. Fyzický kontakt je nevyhnutný pre duševné zdravie. Dokazujeme ním, že partnerovi venujeme pozornosť, vyvoláva dôveru a tiež prenáša posolstvo, ktoré niekedy nedokážeme vyjadriť slovami.

5.Počúvať perami
Tento spôsob počúvania obsahuje úsmev, ba až smiech, vzdychy, letmý bozk a iné spôsoby použitia úst na vyjadrenie záujmu a lásky. Aj slovné posolstvá ako: „Nehovor!, Naozaj?“ a iné úprimne vyslovené slová ukážu partnerovi náš skutočný záujem.

6.Počúvať telom a mysľou
Ak sa chceme naučiť počúvať, musíme byť pozorní, aby sme zachytili skryté myšlienky, zámery a podtextové tvrdenia hovoriaceho. Naklonenie alebo priblíženie sú gestami záujmu a účasti. V každom rozhovore je potrebné mentálne spracovať ponúkané informácie, analyzovať ich, spomenúť si na ne neskôr a vyvodiť z nich závery. Počúvajúci by mal vedieť zachytiť základnú myšlienku rozhovoru a interpretovať údaje. Jej správne pochopenie a následné intelektové spracovanie sú základnými schopnosťami umenia počúvať. Ale pozor, niektorí ľudia s analytickým a logickým myslením možno budú mať pri počúvaní problémy, ak nedokážu vyjadriť svoj postoj aj gestami, ktoré sú pre ich partnera dôležitejšie ako obsah. Ak je váš partner čímsi zaujatý, prispôsobte svoj postoj pri počúvaní tak, aby ste vyjadrili záujem alebo potešenie. Keď váš partner túži podeliť sa s vami o niečo, nájdite vhodný spôsob a vyjadrite ho rečou tela. Schopnosť počúvať celým telom môžeme použiť aj inak: ak hovoriaci vyjadruje príliš veľké zaujatie, môžeme ho upokojiť, keď mu odpovieme uvážlivo a kontrolujeme vlastné emocionálne reakcie. Keby sme aj my podľahli svojmu temperamentu, bolo by to prilievanie oleja do ohňa. Naopak, ak hovoríme pomaly a tichšie a súčasne kontrolujeme vlastné reakcie, účinok bude zmierňujúci.

7.Myslieť a počúvať súčasne
Hlasové prejavy sa líšia rýchlosťou reči. Bolo zistené, že osoby, ktoré hovoria s pauzami, povedia za minútu od 80 do 100 slov. Rýchlejší rečníci dokážu vysloviť až 150 a viac slov za rovnaký čas. Ale všetci sme schopní prijať viac ako 400 slov za minútu. To znamená, že normálny jedinec je schopný myslieť štyri alebo päťkrát rýchlejšie ako hovoriť. Ak práve počúvate niekoho, kto vysloví 100 slov za minútu a vy ste schopní prijať až päťsto, čím sa zaoberá vaša myseľ v „zostávajúcom čase“?
Ak myslíte na iné veci, aj keď sa zdá, že počúvate, zachytíte iba časť toho, čo hovoriaci povie. Niektorí z nás využívajú „zostávajúci čas“ na premyslenie odpovede a vôbec si neuvedomujú, že sa tak vystavujú riziku úniku časti informácie. Dávame tak najavo svoj nezáujem a súčasne nedokážeme postrehnúť tón a príslušné neverbálne prejavy, ktoré by nám mohli umožniť hlbšie chápanie vysloveného. Ak by sme dokázali zachytiť celé posolstvo, mali by sme „zostávajúci čas“ využiť na viac, než len na premyslenie odpovede, mali by sme zvažovať, čo nám partner hovorí a spracovať podávanú informáciu. Znamená to pozorovať aj jeho neverbálne signály a reakcie a prejavovať.

_______

PREKÁŽKY AKTÍVNEHO POČÚVANIA

Prekážky aktívneho počúvania – načúvania vznikajú z najrôznejších dôvodov. Je to predovšetkým tým, že človek:

  •        rád sa počúva, názor druhého ho nezaujíma, predbieha myšlienky hovoriaceho,
  • neefektívne počúva, pretože často nepostrehne podstatu problému, nepochopí hlavný zmysel komunikácie, pretože počúva len slová a nehľadá súvislosti (tzv. „počúvanie na pol ucha“),
  • je uponáhľaný a rozptyľuje sa (napr. pozerá na hodinky a pod.),
  • človek sa rád počúva, názor druhého ho nezaujíma, ak niekto prezentuje záporné stanoviská, v duchu už plánuje protiútok. Je to tzv. „emočná hluchota“, keď prezentované stanovisko u adresáta vyvoláva potrebu rýchlo zastaviť verbálny protiútok alebo sebaobranu, pričom nevníma, čo sa hovorí, nevníma hovor,
  • nenechá druhého dohovoriť, skáče do reči, hovorí na efekt,
  • nedokáže navodiť atmosféru dôvery,
  • nedokáže pružne klásť otázky a rozvíjať komunikačný proces,
  • nerešpektuje emocionálne stavy partnera,
  • nedokáže v kritike zaujať konštruktívny postoj.

______

Medzi zásady efektívneho počúvania patrí

  • nehovoriť – počas rozhovoru je potrebné nechať rozprávať hovoriaceho, pretože keď hovoríme, nemôžeme hovoriaceho počúvať;
  • empatia (vcítiť sa do pocitov druhého človeka, v tomto prípade hovoriaceho);
  • trpezlivosť – neponáhľať sa, aby hovoriaci vedel, že máme na neho dostatok času;
  • dať hovoriacemu najavo, že ho naozaj počúvame, nerozptyľovať ho;
  • pýtať sa, pomáhať hovoriacemu rozprávať, povzbudzovať ho, aby nemal obavy vyjadriť svoje myšlienky, pocity;
  • nepreháňať kritiku a argumentáciu.

Najčastejšími prekážkami a chybami pri počúvaní sú:

  • skákanie hovoriacemu do reči – veľmi častá a vážna chyba. Znamená, že počúvajúci už má pripravenú odpoveď, venuje sa vlastným myšlienkam, nepočúvajú, o čom hovoriaci rozpráva;
  • príliš dlhá, nepresná reč – neumožňuje dostatočnú koncentráciu na to, o čom sa rozpráva;
  • chýbanie očného kontaktu – ďalšia častá chyba, ktorou dávame najavo nezáujem a ľahostajnosť voči hovoriacemu a obsahu informácií, ktoré nám ponúka;
  • chýbanie empatie a asertivity v procese komunikácie;
  • prejavenie nedostatku záujmu, porozumenia a dôvery voči hovoriacemu a tomu, čo hovorí napr. hraním sa s ceruzkou, čítaním e-mailov a vykonávaním iných činností;
  • neschopnosť sústrediť sa na obsah rozhovoru;
  • vyberanie si len takých častí rozhovoru, ktoré sú pre nás zaujímavé, ostatné počúvame „jedným uchom dnu, druhým von“;
  • prekrúcanie významu vypočutého, čo môže viesť k tomu, že to človek chápe ako útok na vlastnú osobu.

Komunikovať neznamená teda len rozprávať, ale aj počúvať. Umeniu počúvať sa však treba učiť, cvičiť ho, zdokonaľovať sa v ňom. To si vyžaduje čas aj trpezlivosť. Výsledok však stojí za to. Veď vidieť spokojnosť na tvári komunikujúceho partnera a vedieť si získať jeho dôveru je v súčasnosti veľmi dôležité.

Facebooktwittergoogle_plusmail

Discussion

No comments yet.

Post a Comment

 

Dnes

Liturgické čítania na dnes

    5o4u.com od roku 2013:

    • Návštev celkom: 6 103 831
    • Celkom návštevníkov: 343 247