//
you're reading...

-ANIMÁTORSTVO

3 Príbehy (Afrika, Bulharsko, Mongolsko)

Kuba-3Had a myš (Rozprávka zo Strednej Afriky)

 

            Bol raz jeden náčelník, ktorý dal pozabíjať všetkých starých ľudí. Podľa jeho mienky, títo ľudia už nie sú užitoční. Jeho poddaní s tým súhlasili, aj keď neradi, lebo náčelník bol mocný a prísny. Jeden neposlúchol nariadenie a schoval svojich rodičov v opustenej maštali.

            Jedného rána sa náčelník prebudil s veľkým hadom, ktorý sa mu okrútil okolo krku. Kričal o pomoc, ako len vládal, ale nikto mu neprišiel na pomoc. Starí ľudia, ktorí mali skúsenosti s hadmi, už nežili, a mladí nevedeli, ako sa môže človek v takomto prípade oslobodiť od hada.

            Mladík, ktorý schoval svojich rodičov v maštali, utekal domov a hneď sa spýtal otca, čo robiť, ako sa možno vyslobodiť z hadovho objatia. „Chyť myš a zanes ju do izby náčelníka. Tam ju vypusti a uvidíš, čo sa stane!“

            Mladý muž urobil tak, ako mu poradil otec. Keď had zbadal myš, začal sa odkrúcať z krku náčelníka, až sa celkom uvoľnil, aby sa vrhol na myš. Medzitým sa silní mládenci chopili sekier a hada zabili.

            Keď sa náčelník z toho všetkého spamätal, opýtal sa mladého muža, kto mu prezradil tento trik. Mladík povedal pravdu, že to bol jeho otec. Odvážne vystúpenie mladého muža, i jeho veľká láska k rodičom náčelníkovi zaimponovali. Odvtedy už nechal starých ľudí na pokoji. Rodičom, ktorí mu zachránili život, daroval kus poľa, na ktorom strávili šťastné roky až do konca svojho života.

———————

Hádanka o kmeni stromu (Mongolská rozprávka)

 

                Žil raz na svete namyslený chán, ktorý mal veľmi veľa poddaných. Ale postupne ich bolo stále menej a menej. Podľa chánovho zákona usmrtili každého starca, ktorý už nevládal udržať jednoročného býčka.

            Jeden mládenec sa rozhodol, že zachráni svojho otca. Vykopal jamu, posadil do nej starčeka a potajomky mu nosil jedlo.

            Mládenec raz prechádzal okolo chánovho paláca a videl tam húf ľudí. So záujmom si prezerali kmeň akéhosi stromu s rovnako otesanými koncami. Poslal ho susedný chán. Hrozil svojmu susedovi vojnou, ak neuhádne, kde má strom spodok a kde vrch. Lehota sa práve končila, a chán si nevedel rady. V bezradnosti vyhlásil, že obdarí toho, kto rozozná naozajstný vrch a naozajstný spodok. Keď to mládenec počul, šiel sa poradiť k otcovi.

            „To je ľahká úloha,“ odvetil starček, „stačí hodiť brvno do prudkej rieky. Bude plávať po prúde vrchovcom vpredu.“

            Mládenec šiel k chánovi a povedal mu, ako má určiť vrch a spodok stromu. Chán poslal k susedovi posla s odpoveďou a mládencovi povedal: „Zachránil si celú krajinu. Žiadaj si, čo chceš!“

            „Dobre mi padne počuť vaše slová, ale nie je to moja zásluha,“ povedal mládenec. „Hádanku rozlúštil môj otec. Nepotrebujem nijaké bohatstvo, len o jedno ťa prosím: zruš zákon, podľa ktorého zabíjajú starcov.“

            Chán súhlasil a prikázal úradníkom, aby údermi malého zvonu zvolali malé rody a údermi veľkého zvonu veľké rody. Keď sa ľud zhromaždil, sám oznámil zrušenie starého zákona a vyhlásil nový. Podľa nového zákona si všetci mali starých ľudí vážiť a ctiť.

———————–

Pšenica v mravenisku (Bulharská rozprávka)

 

Raz dávno žil jeden ukrutný cár, ktorý rozkázal popraviť všetkých starých ľudí. „Aký osoh máme z nich?“ vravel, „neorú, nežnú, ani drevo nerúbu. Len nám ujedajú z chleba.“

            Nažive ostal iba jeden starec, otec mladého bojara. Ľúto bolo synovi staručkého otca, preto ho dobre ukryl a tajne mu nosil jedlo.

            Toho roku bola veľká suchota. Všetko zhorelo ešte na koreni, tráva i úroda. Vyschli rieky a studne. Sýpky zívali prázdnotou. Na osev neostalo ani zrnka. Ľudia sa naľakali, že pomrú hladom. Aj cár bol ustarostený. Zavolal si bojarov a rozkázal im: „Zajtra mi musíte povedať, kde zoberiem pšenicu na siatie. Inak budete o hlavu kratší.“

            Bojari sa rozišli skormútení: kde vezmú vzácnu pšenicu? Ukrytý starec videl, že sa mu syn vracia smutný-neveselý, nuž sa ho spýtal, čo sa stalo.

            „Cár chce pšenicu na osev, ale v celej krajine niet ani zrniečka.“

            „Nič sa neboj, synak. Povedz cárovi, aby prikázal roľníkom rozhrabať všetky mraveniská v krajine. Tam sa nájde veľa pšenice. Mravce si ju dovláčili, zrnko po zrnku, aby mali zásobu na zimu.“

            A naozaj. Keď gazdovia vyšli do polí a rozhrabali mraveniská, v každom našli vrecúško pšenice. Cár sa tomu veľmi začudoval a opýtal sa mladého bojara: „Povedz mi, kto ti dal takú múdru radu.

            „Nemôžem ti prezradiť, veličenstvo, lebo ma dáš zabiť.“

            „Ani vlások sa ti na hlave neskriví, len mi povedz!“

            Vtedy bojar priznal, že skryl otca, a on mu poradil. Zakrátko nato vyšiel nový zákon: nikto nesmie starým ľuďom ubližovať, a keď pôjdu po ulici, každý im musí vystúpiť z cesty.

Facebooktwittergoogle_plusmail

Discussion

No comments yet.

Post a Comment

 

Dnes

Liturgické čítania na dnes

    5o4u.com od roku 2013:

    • Návštev celkom: 5 773 521
    • Celkom návštevníkov: 335 809