//
you're reading...

- DUCHOVNÝ ŽIVOT

4 KROKY ADVENTU

indexNik z nás si ho nepamätá… náš úplne prvý krok… slabučký… neistý… najdôležitejší…
Krok, ktorý urobil z malého stvorenia, malého človeka… Nasledoval druhý… tretí… ďalšie kroky… Prvý krok do školy… nesmelý krok do dospelosti… Radostný do manželstva, či povolania… unavený krok do staroby…
Kroky človeka… Kroky, ktoré nás posúvajú do ľudského života, aby sme ako pútnici kráčali k životu večnému…
Koľko pútí… koľko presunov… koľko krokov už máme za sebou…
Aj dnes chceme kráčať… Dnes musíme putovať… Dnes urobme kroky adventom…
Naozaj… štyri sviece adventného venca môžu osvetľovať štyri vážne kroky našej púte k jasličkám…

Krok za svetlom
Prvá svieca osvetľuje naše kroky v tmavých dňoch, ktoré často zažívame na púti životom…
Aké neisté a nesmelé sú tie naše kroky… Koľko pochybností, zaváhaní, zlyhaní prekračujeme pri svojom blúdení…
Ako často nám chýba svetlo… iskra nádeje… rozmer istoty, aby sme bez váhania kládli svoje kroky k cieľom…
Ako často pre tmu nevidíme…
Svetlo má moc preťať tmu noci a sprevádzať naše kroky do tichého rána…

Krok do ticha
Druhá svieca osvetľuje naše kroky do ticha… osvetľuje náš krok do seba samého… krok vždy ťaživý, niekedy osamelý, často smutný… ale paradoxne pokojný…
Ticho je pokoj duše… ticho dáva výraz nášmu putovaniu… daruje našim krokom hĺbku a vážnosť… vymaňuje nás z hluku tohto moderného sveta…
Ticho žiada odvahu, straší neznámom, ale zároveň odkrýva to podstatné, to dôležité pri kráčaní… a odmena? – chuť i túžba kráčať ďalej…

Krok k blížnemu
Tretia svieca osvetľuje naše kroky k človeku, k ľuďom…
Osvetľuje môj krok k pútnikovi, ktorý kráča ako ja…
Moje jednotlivé kroky môžu byť aj isté… Moje kroky môžu byť aj zmysluplné… Moje osamelé kroky ma môžu doviesť k cieľu…
Ale nemôžu byť jedinečné…
Len spoločnými krokmi kráčame chodníkom premeny… Len spoločným kráčaním sa sebectvo, osamelosť, beznádej premení na darovanie seba…
Ani Boh nie je sám… Kráčaj a dívaj sa aj do tváre druhého, aby si spoznal vlastnú tvár…

Krok k Bohu – chlebu
Štvrtá svieca osvetľuje naše kroky k Bohu… osvetľuje môj krok od obyčajného k nevšednému, od bolestivého k radostnému, od beznádeje k nádeji…
Tento krok dáva plný zmysel môjmu životu… Tento krok vypĺňa nevyhnutné prázdno môjho ľudského srdca…
Krok k Bohu… Krok človeka skutočne živého k Bohu večne živému…
Život človeka je cestou chleba… Neustála púť od stola, na ktorom vonia chlieb, ku chlebu, ktorý vonia večnosťou…

Martin Gnip, farár (zdroj:http://www.farabudimir.com/blog/4-kroky)
Krok za svetlom…
Prišla noc.
Pútnik si sadol na kraj chodníka.
Ešte za šera sa mu zdalo,
že v diaľke bliká svetlo.
Lenže teraz vytrvalo uniká.
Možno že tam vôbec nebolo.
Potme sa kráčať nedá.
Zvuky noci zosilneli.
A hoci vedel,
že znejú presne ako zneli,
mal trochu obavy.
Kam zloží hlavu?
Kde sa ukryje?
Napokon sa rozhodol,
že pôjde ešte chvíľu hore cestou.
Po pár krokoch bol na vrchu kopca
a pod sebou zbadal rozsvietené mesto.
Pochopil, že tmy sa nesmie báť.
Len ak sa naučí nezastať,
svetlo sa vždy ukáže samo.
A spolu sním aj vytúžené ráno…

Krok do ticha…
Urobil krok za svoju hranicu.
Ostal užasnutý.
Všetok šum a bzukot sveta zmizol.
Možno je to tým, že ako Eva,
tak aj Adam do jablka hryzol.
Možno preto sa dnes pútame ku hluku.
Pretože sa zdá, že ako jediný naznačuje,
že ešte sme, že sme živí.
A predsa ticho dokáže robiť divy.
Ticho otvára oči ukryté v duši celkom na dne,
aby sme v putovaní videli podstatné,
aby nejasné bolo opäť zjavné.
Pretože stačí o pár slov viac
a človek zíde z chodníka.
Ticho je sprievodcom,
ktorý vedie od míľnika
k ďalšiemu.
Preto sa pútnik musí líšiť
od ľudí.
Ticho je priateľom,
no tých, čo nechcú vidieť, odsúdi…

Krok k blížnemu…
Cesta ťa vedie do diaľok.
K vysnívanému cieľu,
v ktorom ťa niekto čaká.
A hoci kráčaš sám,
je dobré ak na nej spoznáš svojho brata.
Stretnutia menia.
Veď vlastná premena
sa ukáže najlepšie v tvári blížneho.
Ak si bol predtým ticho,
teraz rozprávaj.
Poplač si aj sa zabávaj.
Ak si prosil o pomoc,
teraz pomôž.
Sklonili sa k tebe,
aj ty sa skláňaj.
Ak vidíš niečo nové,
neváhaj sa spýtať.
Veď sme si rovní. Všetci putujeme.
Za hviezdou do zasľúbenej zeme.

Krok k Bohu…
Chlieb náš každodenný.
Niekedy iba kôrka.
Keď je pútnikovi ťažko,
aj tá zhorkne na jazyku.
Ale kráča.
Ty si iný.
Nestávaš sa vecou zvyku.
Niekedy sa bolestivo kráča k tebe,
ale si blízko, v najjednoduchšom chlebe.
Vlnia sa klasy pri prašnom chodníku.
Aj pútnik zastal na chvíľu.
Slnečné lúče pália vzduch na ceste k obiliu.
Veď aj človek musí ako semienko čakať na pôdu,
potom na teplo a na vodu.
Keď si myslí, že prerástol sám seba,
život mu prejdú kosou.
Rozmlátia ho na kúsky,
a z dobrého čo sa nazbiera,
je premenený ako zrnká na múku.
Potom žije chvíľu ako chlieb,
kým sa nerozdá.
Dávno zabudol už na lúku.
Pútnik sa prebral zo snívania.
Ty si sa dal celý.
Preto aj on vie, že ho budeš čakať v cieli.

Zuzana Eperješiová
Facebooktwittergoogle_plusmail

Discussion

No comments yet.

Post a Comment

 

Dnes

Liturgické čítania na dnes

    5o4u.com od roku 2013:

    • Návštev celkom: 5 670 440
    • Celkom návštevníkov: 328 930