//
you're reading...

CD 6 (KN 2013/2014)

5. V(y)BUDOVANÍ

 

03 entra en mi noche ttt

“Sme súčasťou Cirkvi, ba čo viac, stávame sa budovateľmi Cirkvi a aktérmi dejín.

V Ježišovej Cirkvi sme my živými kameňmi a Ježiš nás žiada, aby sme budovali jeho Cirkev, každý z nás je jedným živým kameňom, je kúskom stavby, a keď príde dážď, ak chýba tento kúsok, tvoria sa priesaky a voda preniká do domu. 
Zostáva však jedna otázka: odkiaľ začať? Koho požiadame, aby to začal?…”  (František)
 
Príhovor zo sv. omše pri príležitosti výročia posviacky kostola sv. Ondreja na stiahnutie TU.
 
Kostol svätého Ondreja v Komárne (krátka história)

Základný kameň bol položený v časoch vlády vojvodu Gézu v tej časti mesta, kde sa nachádzala Villa Sancta Andreae (osada sv. Ondreja). V okolí bývali rybári a osídlenie dostalo meno od jedného patróna, Svätého Ondreja, apoštola.

Po období tureckých vojen sa Komárno stalo štvrtým najväčším mestom v bývalom Uhorsku. Predstavenstvo mesta si predsavzalo postaviť reprezentačný kostol, ktorého stavba sa začala r. 1723. Neskôr v stavebných prácach pokračovali jezuiti, r. 1763 bola dokončená stavba kláštora a jedného z najkrajších kostolov vtedajšieho Uhorska.

Zemetrasenie 28. júna 1763 zmenilo kostol v ruinu, ale jezuiti ho postavili aj druhýkrát. Kostol bol dokončený r. 1771. Bohužiaľ, jezuiti kostol dlho nepoužívali, r. 1773 pápežským nariadením bol rád rozpustený. Tak kostol prevzali diecézni farári a neskôr benediktíni, ktorí sa usadili v jezuitskom kláštore a vyučovali aj v gymnáziu.

Popri prvom, už jestvujúcom farskom kostole sv. Jána Zlatoústeho, od r. 1799 sa stal aj kostol sv. Ondreja apoštola parochiálnym.

Požiar, ktorý vypukol 17. septembra 1848 o 13°° hod., zničil temer celé mesto. Iba kostol sv. Rozálie neľahol popolom. Kostol sv. Ondreja horel tri dni, 7 zvonov zavesených vo veži sa roztopilo a odtrhlo. R. 1849 mesto bombardovalo ťažké delostrelectvo, potom tu značné škody spôsobil ľadochod. Preto niet divu, že obnova kostola trvala 12 rokov. Túto tému spracovala vtedajšia prešporská Diéta (krajinský snem).

Po celej krajine sa organizovala zbierka milodarov, z ktorých sa nakoniec 28. októbra 1860 podarilo kostol dokončiť. Ten slávnostne vysvätil ostrihomský arcibiskup a kardinál János Szitovszki.

  1. Hlavný oltár – dielo Carla Petrusa (Viedeň) z roku 1855-1860. Pozlátené reliéfy osadené po bokoch a na dvierkach tabernákula sú dielom viedenskej zlatníckej firmy Brix & Anders z rokov 1855-1860.
  2. Oltárny obraz sv. Ondreja – olej, plátno; dielo benátskeho maliara Michelangela Grirolettiho z obdobia okolo r. 1865.
  3. Kaplnka sv. hrobu – vnútorné zariadenie pochádza z rokov 1920-1935.
  4. Kríž – dielo Philippa Jakoba Strauba – okolo r. 1750. Korpus je drevená polychrómovaná plastika o výške 90cm a šírke 80cm. V r. 1987-88 bola reštaurovaná.
  5. Bočný oltár sv. Štefana – olejomaľba; dielo maliara Józsefa Peskyho (Pešť) – okolo r.1850. Plátno rámuje klasicistická stĺpová oltárna architektúra.
  6. Pamätník obetiam I.svetovej vojny (1914-1918) – vápenec a čierny mramor sochára Gyulu Berecza, postavený 1.11.1931.
  7. Kazateľnica – pozlátená, s drevenou polychrómovanou ornamentálnou výzdobou, vyhotovená okolo r. 1855.
  8. Bočný oltár sv. Jozeja – vyhotovený okolo r. 1920. Polychrómovaná drevorezba, podľa ornamentiky s rastlinným motívom je pravdepodobne dielom miestnych priemyselných výtvarníkov.
  9. Bočný oltár Lurdskej Panny Márie – na oboch stranách oltárnej nadstavby sú umiestnené relikvie pochádzajúce pravdepodobne z Lúrd. Vznik oltára kladieme medzi roky 1890-1910.
  10. a. Odievaná socha Panny Márie – jediná zachovaná pamiatka kostola po požiari r. 1848. Viackrát premaľovaná hlava má znaky barokového slohu, zhotovená okolo r. 1750.

b. Závesný obraz sv. Imricha kráľoviča vznikol okolo r. 1920.

  1. Bočný oltár Svätej Rodiny alebo Ružencovej Panny Márie – polychrómované drevené plastiky a reliéf sú dielom rezbára Ferdinanda Prinotha, oltárnu nadstavbu r. 1908 u firmy Heilig Ulrich v Tirolsku dala vyrobiť vdova Ferenca Furhmanna. Nápis je možné vidieť na dolnom okraji oltárnej menzy.
  2. Oltárny obraz sv. Dominika – dielo nitrianskeho maliara Lajosa Nyulassyho z r. 1860. Signatúra je dole vpravo.
  3. 14 zastavení Krížovej cesty – mramorovaná sadra, dielo Gyulu Berecza okolo r. 1935.
  4. Organ – r. 1864 vyrobil viedenský staviteľ organov Karl Fiedrich Ferdinand Buckow.
  5. Bočná kaplnka Čiernej Madony – oltárna architektúra a socha Madony sú vyrezávané, vyhotovené z polychrómovaného ebenu v rokokovom slohu medzi r. 1780-1810.
  6. Závesná olejomaľba Svätej Rodiny – plátno. Dielo viedenského maliara Franza Antona Maulbertscha okolo r. 1760. Reštaurovaný r. 1985
  7. Misijný kríž z obdobia r. 1860  
  8. Pieta – závesná olejomaľba, plátno. Dielo viedenského nazarenistu medzi rokmi 1810-1840.
  9. Bočný oltár sv. Kríža – vyrezávané polychrómované reliéfy na oltári po bokoch kríža sú dielom sochára Ferdinanda Prinotha, oltárnu nadstavbu vyrobila vyššie spomínana firma z Tirolska.
  10. Obraz sv. Martina – plátno,olejomaľba s prvkami klasicistického slohu. Autor diela je zrejme miestny umelec.
  11. Bočný oltár Božského Srdca Ježišovho – klasicistická nadstavba so sochou Božského Srdca Ježišovho, maľované drevené tabule boli vyhotovené medzi r. 1890-1910.
  12. Oltárny obraz sv. Juraja – bol zhotovený podľa vzorov holandského maliarstva. Obraz r. 1860 kostolu daroval ostrihomský kanonik Gyorgy Szemes.
  13. Bočný oltár sv. Ignáca z Loyoly – olej, plátno rámuje klasicizujúca oltárna architektúra; autorom je József Pesky (Pešť) okolo r. 1850.
  14. Závesný oltárny obraz Krstu Ježiša Krista – plátno. Dielo viedenského nazarenistu medzi r. 1810-1850. Charakter obrazu, podobne ako u Piety, vychádza z renesančného umeleckého slohu. Na oboch obrazoch to dosvedčuje zlátené pozadie, jemne tieňované zobrazenie krajiny, ako aj citlivo koncipované postavy.
  15. Krstiteľnica – mramor, z r. 1860.
  16. Sakristia
  17. Komárňanská Immaculata(Komárňanská Nepoškvrnená) – r. 1730, komárňanská dielňa, reštaurovaná r. 2003. maľba bola pôvodne oltárnym obrazom v tzv. Vojenskom kostole.

   

Nástropné fresky:

    • Zobrazenie Najsvätejšej Trojice (r. 1870)
    • Kráľ Štefan obetuje Uhorskú korunu Panne Márii (r. 1870)
    • Anjelské zvestovanie (r. 1884)
    • Premenenie Ježiša Krista, v rohoch klenby sú portréty štyroch evanjelistov (r. 1884).
    • Svätá Rodina. Fresky Sv. Rodiny a sv. Štefana namaľoval dánsky maliar Carl Frederick Sörensen, ostatné sú dielom francúzskeho maliara Aloysa Françoisa Josepha Loira Luigiho (r. 1884)

Vitráže:

V presbytériu:

  • vzkriesenie Ježiša Krista (1900-1914)
  • Golgota
  • Ježiš Kristus sa modlí v Getsemanskej záhrade na Olivovej hore

V lodi:

  • sv.Alžbeta z rodu Árpádovcov
  • posledná večera (r.1914)
  • Božského Srdca Ježišovho (6.11.1938)
  • zázrak nasýtenia zástupu ľudí (r.1914)
  • Gloria in excelsis deo (r.1980-85
  • IHS – symbol Ježiša Krista (r.1980-85)
  • Immaculata (r.1940)
  • MA – symbol Panny Márie (r.1980-85)
  • dvaja anjeli (r.1980-85)

 

Interiér kostola bol obnovený r. 1975, strecha bola renovovaná v rokoch 1990-1992. Plocha strechy je 2500m2, kapacita kostola je 7000 veriacich. Nad bočným vchodom do kostola je socha sv. Floriána z r. 1771 a erb slobodného kráľovského mesta z r. 1741, ktoré sú dielom tirolského sochára Jakoba Christophera Schletterera (1699-1774). Na priečelí kostola sú diela ako sv. František Xaverský, sv. Peter apoštol, sv. Ondrej apoštol, Ježiš Kristus Kráľ tiež od toho istého sochára J. Ch. Schletterera. Kostol sv. Ondreja apoštola v súčasnosti patrí Trnavskej diecéze.

 

Facebooktwittergoogle_plusmail

Discussion

No comments yet.

Post a Comment

 

Dnes

Liturgické čítania na dnes

    5o4u.com od roku 2013:

    • Návštev celkom: 5 342 951
    • Celkom návštevníkov: 320 809