//
you're reading...

Animátorstvo

RudyK.: Dobrodružstvo anim. – 4. KATECHÉZA

9225_431658080215726_835445093_n

Čo je to tá katechézka?

Z programu časovo asi najkratšia, predsa však zaujímajúca najpoprednejšie miesto tvojho stretnutia. A jej príprava nezriedka dá i poriadne zabrať… Prečo sa s ňou máš teda trápiť? Lebo bez nej by to asi nešlo. Čo by sme to boli za animátori, ak by sme nechceli svojim chalanom odovzdávať niečo hodnotné? Ten, pre koho nie je prvoradá, sa bude darmo čudovať, prečo sa jeho chalani nemenia, prečo je to stále také isté, nie a nie to s nimi rozbehnúť, nadchnúť ich pre niečo… A nepoznám nič, čo by to dokázalo lepšie ako katechézka.

Katechézka je to, čo mení obyčajné stretnutie priateľov na to pravé stretko. Mení zmýšľanie chlapcov, o to viac, ak je podložená i tvojim nepretvarujúcim sa správaním.

Je dobré premyslieť si, pre akých chlapcov je určená a čo ňou chceš dosiahnuť. Nebudeš predsa hovoriť neveriacim chlapcom, ktorí sú prvýkrát na stretku o sile čností, či o obete mučeníkov. Samozrejme, netvrdím tiež, že tam postupom času nič také byť nemá. Skôr však než začneš katechézku pripravovať, skutočne siahni po svojom pláne, hovoriacom o tom, čo chceš v tomto školskom roku chlapcom odovzdať. Že vraj nič také ešte nemáš? Bolo by dobré niečo pre to urobiť…

Cieľom našich katechéz je dosiahnutie svätosti chlapca. Don Boscovi nikdy nešlo o suché úkony náboženského života, ale o živú vieru v Boha, ktorá sa prejavuje v celom živote. Hlavný dôraz kládol na život v modlitbe, sviatosť zmierenia, eucharistiu (Svätá omša) a úctu k Panne Márii. Sú to štyri nadprirodzené prostriedky pre dosiahnutie svätosti. Často o nich chlapcom hovor svojimi katechézkami, ale predovšetkým osobným postojom. Nadprirodzené nevyhnutne predpokladá prirodzené. Nezaškodí preto hovoriť tiež o veciach čisto prirodzených (škola, správanie sa, postoje podelenia sa, rodina, priatelia, partia ako spoločenstvo, …). Rozdeľ si to včas do celého roka. Mladším chlapcom je potrebné hovoriť jednoducho viac do šírky a stále to opakovať. Rozumové argumenty a podloženia u nich obyčajne nezohrávajú dôležitú úlohu. U starších je nevyhnutné zamieriť

viac do hĺbky. Nesnažme sa s nimi hovoriť o všetkom a zároveň o ničom. Zo skúsenosti sa to môže „obmedziť“ na okruh tém, ktoré sa ich teraz bytostne dotýkajú: priateľstvo – spoločenstvo, živá viera v súlade s rozumom, povolanie. Ich mnohé otázky ti neraz dajú poriadne zabrať. Ak im niečo nevieš hneď vysvetliť, spokojne povedz, že si to skúsiš viac naštudovať a tak im to pri budúcom stretku lepšie vysvetlíš. Ak sa na to naozaj svedomito pripravíš, viac ťa už takáto otázka nezaskočí. Nezabudni, že naše katechézky majú v štýle podania pramálo spoločné s niekedy nudnými a nezáživnými školskými hodinami vyučovania náboženstva. Je v nich život, jednoduchosť, zrozumiteľnosť, nápaditosť, osobná radosť a presvedčenie animátora. Tak dokážu byť naozaj veľmi pútavými debatami.

 Teda konkrétne, ako na to s prípravou katechézky:

– premysli si pre koho je určená, na akom stupni sa chalani nachádzajú. (Sú to chlapci mladší alebo starší, koľko rokov chodia na stretká, nakoľko sa vďaka nim menia, aký majú k nim postoj?)

– nájdi si hlavnú literatúru, podľa ktorej by si viac – menej katechézky pripravoval. Nie je zlé mať po ruke i pomocné knihy (s príbehami, nápadmi, …)

– Aké témy by si s nimi rád prebral? Ak si vypočítaš, koľko stretnutí v roku budeš s nimi spoločne mať, neboj sa ich rozvrhnúť na jednotlivé týždne. Do podrobností zatiaľ ísť nemusíš. To budeš robiť pri týždennej príprave.

To, ako bude vyzerať týždenné stretko a katechézka v ňom záleží od tvojej prípravy naň. Máš výhodu, že vieš o čom bude téma. Naplánoval si si ju totižto na začiatku roka.

Teraz už stačí vymyslieť iba niečo konkrétne. Teda – príprava katechézky na ostro môže vyzerať aj napríklad takto:

„… chcem poukázať na to a to. Jasné, že to musí byť zaujímavé. Ako začnem, zaujmem chlapcov? Príbehom, ktorý sa mi predvčerom stal? Môže byť. Nepovi
– chlapci si mohli ozrejmiť nejaký problém.em im ako som to riešil, skôr ich požiadam o ich radu. Ako by oni reagovali v podobnej situácii? Pousilujem sa priviesť ich k rozhovoru, budem dbať, aby sa mohol každý vyjadriť, nesmelejších povzbudím. Spoločne sa dopracujeme k záveru. Poprosím ich o modlitbu za to, aby sa to vyriešilo. To bude našim týždenným predsavzatím.“

– poprosil som ich o modlitbu. Všetko je to v Božích rukách.

– učili sa trochu debatovať, neskákať si do reči, počúvať názor druhého, zvažovať ho …

– „chalani, spoločne sme to vyriešili!“ – budovanie spoločenstva

 Čo by popri stretkách nemalo chýbať?

Na prilepšenie je potrebné mať vždy niečo v rukáve. Vytiahneš to vždy, keď nálada, optimizmus, nadšenie klesá. Chlapci nie sú nároční na prostriedky nadchnutia, je potrebné použiť ich však v pravej chvíli. Je nevyhnutné rovnako dobre ich pripraviť, preniknúť nimi do chlapcovej duše a brnknúť na tú citlivú strunu. Spoločným heslom je tu “nápaditosť”. Chlapci potrebujú, aby sa vždy niečo dialo. Z ich prirodzenosti je nemysliteľné, aby dlhšie obsedeli. Tým nehovorím, že v ich raste by sme nemali počítať s učením “obsedieť”.

Overenými prostriedkami oživenia sú akcie ako sú výlety, nočné výpravy, rôzne preteky, súťaže, príťažlivo ale správne podané i duchovné obnovy (nebojme sa radovať sa, ale byť i zdravo náročnými. Dokonca sa to ani nevylučuje.), tábory s neodmysliteľnou skúškou odvahy…

Rovnako neodmysliteľná zásada je tu na svojom mieste: – kedy daný „prilepšovák“ použiť nie je otázkou nálady, ale premysleného a citlivého uváženia. Nevystrieľajme si predčasne všetky svoje tromfy. Všetko v pravom čase.

Nezabúdaj na súťaže. Sú vhodným a nenahraditeľným spestrením. Často ich zaraďuj do programu svojej skupinky.

Zodpovednosť v malom kolektíve je citeľnejšia. Ak sa súťaží po skupinách, pocit zodpovednosti voči skupine rastie. Súťaženie je osvedčeným prostriedkom výchovy, ak sa nepreháňa tak, žeby tým trpel “duch jednoty” skupiny. Používajme ich, kde sa len dá. Voľme súťaže krátke. Celoročná súťaž stráca na pôvabe a vyžaduje si veľkú zohratosť viacerých partií.

Chlapec je bytosťou veľmi konkrétnou, preto má rád konkrétny symbol svojho víťazstva. V tom spočíva zmysel cien. Majú to byť ceny zásadne čestné a výchovné: putovný pohár, vlajočka, diplom, … Pri výnimočných veľkých skupinových dlhodobých akciách to môžu byť ceny praktické – kotlík na varenie, nová kronika, fotoalbum… Nikdy nie ceny peňažité. Na zaslúženú odmenu však nikdy nezabúdaj. Rovnako nie je nevyhnutné oceňovať každú maličkosť. Po čase by si mohol u chlapcov začuť vypočítavé: „…a čo za to dostanem?!“ – a to by už nebolo všetko v poriadku s našimi pravidlami.

 

Facebooktwittergoogle_plusmail

Discussion

No comments yet.

Post a Comment

 

Dnes

Liturgické čítania na dnes

    5o4u.com od roku 2013:

    • Návštev celkom: 5 670 440
    • Celkom návštevníkov: 328 930