//
you're reading...

Animátorstvo

RudyK.: Dobr. animátora – 6. DUŠA CHLAPCA

1208574_556939417687591_796557751_n

Spočiatku (pri mladších) chlapci konajú správne preto, lebo ťa majú radi, dôverujú ti. Pre začiatok to môže stačiť, postupne ale treba, aby chlapci konali dobro z vlastnej vôle, pretože sami chcú.

Chlapec je silne citová bytosť. Rozumové argumenty na neho často neplatia, skôr ho chytíš na nejaký nápad, heslo, gesto, vtip. Nie však vždy.

Vyhýbaj sa “šibeničnej”, roztatárenej nálade (veselosť v prehnanom stupni). Podobá sa vlkovi v košiari plnom oviec. Dokáže s chlapcami robiť nevídané veci a nezriedka sa vytrhne spod tvojej kontroly.

Buď rázny. Jediné vhodné slovo vyrieknuté v pravej chvíli dokáže ovládnuť zúfalú situáciu a premeniť bezhlavú paniku v organizovanú prácu.

Všetko sa mení. Pred nastúpeným šíkom a pred strnulými tvárami nenájdeš záujmu pre mravokárajúce kázne. Spomínam si na letné dni strávené pri táborovom ohni. Všetko stíchlo, nad koruny stromov sa zniesol tieň blížiacej sa noci a plamienky ohňa tancovali svojimi zábleskmi na tvárach chlapcov. Ich vnútro bolo spokojné, zamyslené a plným priehrštím prijímalo podávané slová. Nebolo ťažké rozprávať chlapcom o večnosti, vysmiali by sa ti však, keby si s tým začal uprostred rozohraného futbalového zápasu medzi panelákmi ich každodenného sivého života.

Buď umelcom, ktorý vie zahrať na strune nálad. Čo k tomu potrebuješ?
1. Rozoznať náladu jednotlivcov i skupiny, aby si mohol vhodne zasiahnuť v danej situácii.
2. Vedieť potrebnú atmosféru tiež pripraviť, ak to potrebuješ.

Zhovorčivým býva chlapec po vydarenej akcii a po úspechu alebo naopak vo chvíľach vrcholných sklamaní, skrátka vtedy, keď jeho srdce cíti potrebu s niekým sa rozdeliť o svoj žiaľ alebo o svoju radosť.

Starší chalan svoju bolesť alebo sklamanie obyčajne skrýva, neprizná sa, hoci ťažko bojuje. Je to príznak dospievania. Každý nešetrný dotyk, priama otázka alebo poznámka ho zatvrdzuje a robí ešte uzavretejším. Nepýtaj sa preto v takých prípadoch, priblíž sa mu v takej nálade akej je a možno ti sám všetko porozpráva.

Mladších chlapcov privedieš k zdielnosti veselosťou alebo veselou zábavou. Starších skôr silným citovým zážitkom, tichosťou nočnej hliadky pri táborovom ohni alebo ak idete spolu len dvaja.

Mladého nešťastníka, ktorý zanevrel na svet a na kamarátov (po neúspechu, sklamaní) privedieš k životu, keď ho strhneš do spoločnej zábavy, v ktorej sa môže uplatniť. Vezmite ho medzi seba a bude zasa váš.

Nevysmievaj sa a nebagatelizuj! To len roztrpčuje. Ak je chlapec smutný, nechci ho rozosmiať hrmotnou náladou, ale zaútoč zvoľna. Začni tam, kde práve so svojimi myšlienkami blúdi. Potom pomaly pridávaj do veselšieho tónu a za chvíľu pôjde za tebou.

Chalani podliehajú veľmi ľahko veselej nálade. Ale pozor! Zatrpknutosť a smútok sa veľmi ľahko zmení na šibeničnú náladu, kedy sa najtragickejšie dojmy menia na frašku, najvážnejšie slovo sa odráža od rozosmiatej duše a mení sa na vtip.

Šibeničná nálada býva spravidla záchvatom celku a nie jednotlivca, preto sa ti ľahšie vymkne z ruky. Tu nepomôže vážne slovo, lebo vyznie výsmešne a napomínania sa premenia na “žiadne strachy…”. Snaž sa preto zasiahnuť vždy včas a dať nálade iný smer, aby si nestratil vládu nad skupinou.

Inak je ale šibeničná nálada najúčinnejším liekom proti absolútnej depresii a zúfalstvu. Ak si s chalanmi na tábore a práve ti prší, všetko sa rúca a nič sa nedarí, ak sklamú posledné nádeje, nikdy nesklame suchý vtip a humor. Preto keď je najhoršie, mrkni na svojho “Švejka”, poklep mu po pleci a povedz niečo ako: “To sme sa ale dopracovali, vojíne…!” On určite nasadí správnu odpoveď a ostatní sa pripoja. Začne sa to ironickým úsmeškom a ten sa zakrátko zmení v úprimný smiech.

Keď človeka pochytí depresia, lenivosť, keď nemáš chuť do ničoho, chyť sa nejakej ručnej práce, opravuj niečo, vyčisti odtok na umývadle alebo hocičo iné… Taktiež môžeš ísť na ihrisko, prejdi sa lesom alebo si trochu zabehaj. A čím skôr, tým lepšie. Ak toto pochytí niektorého chlapca zo stretka, zver mu niečo podobného. Konaj rýchlo a daj ho medzi veľmi aktívnych chlapcov, ktorí sa vedia nadchnúť a zapáliť pre danú vec ako levy, inak sa táto choroba rozšíri po celom stretku a budeš ju potom ťažko liečiť.

Opak, prílišná aktivita (pracovitosť) na stretku spravidla neškodí. Prácu usmerňuj a prideľuj tak, aby “bola využitá”. Inak sú v nebezpečenstve zuby kamarátov, susedove okná alebo inventár klubovne. Maj preto vždy poruke program pre takýchto “pracantov” a keď sa takýto záchvat objaví vo vyššom stupni, daj mu možnosť vybiť sa, ale nech sú to len veci užitočné a také, ktoré možno rýchlo vykonať, aby ochota nevyprchala už počas práce. Postupne sa nároky s rastúcim chalanom môžu zvyšovať – sám si ich vyžiada. Ak nie je naporúdzi žiadna vhodná práca, môže to byť i vhodná hra, pri ktorej sa chlapci fyzicky unavia, vytratia všetku prebytočnú, nahromadenú energiu a spokojní sa tak vrátia domov.

 

Čo by chalanovi nemalo nikdy chýbať

 – Intenzívny telesný pohyb. Jednak kvôli správnej stavbe organizmu, ale aj preto, že telesná únava chráni chlapca pred rozcitlivelosťou, mäkkosťou, lenivou únavou, úzkosťami, ku ktorým v tomto veku prirodzene dochádza.
– Plné zamestnanie a upútanie všetkých záujmov odvádza chlapcovu myseľ od pohlavného dozrievania, ktoré ho znepokojuje.
– Otužovanie doma, na výletoch, táboroch môže napomôcť premene z rozmaznaného dieťaťa na “chlapa”.
– Nahromadená energia dospievajúceho chalana sa nutne musí uvoľniť, vyskákať a vykričať.
– Panelákový štýl života musí byť vyvážený životom v lese, v prírode, ale i niečím z kultúry (múzeum, návšteva hradov – dá sa to prešpekulovať až veľmi pútavo).
– Odúčať chlapca egoistickým ťahom a priúčať ho postojom dávania do spoločného, pre druhého. (Jedným z prejavov je i dávanie jedla na výletoch do spoločného)
– Zážitok partie, v ktorej panuje úplná rovnosť.
– Pevná opora, príklad a dobrá rada v duchovnom živote.
 
Niekoľko rád:
 1. Nálada sa nedá lámať (prudké zmeny). Po veselej hre ponúkni najskôr vážnejšiu hru, a až potom ťažší výklad. Po veselej piesni vážnejšiu, potom sentimentálnu a až potom prehovor do duše.
 
2. a) Skôr než niečo dôležité vyriekneš, obráť pozornosť chlapcov na seba, aby to nestratilo zo svojej váhy.
b) Získať si ich sympatiu a byť jedným z nich tiež nie je na zahodenie… To isté slovo vyrieknuté dvoma odlišnými ľuďmi tak vytvára v chlapcovi svojský charakter i účinok.
c) V takejto pripravenosti nie je ťažké dať chlapcom nový smer, o ktorom spočiatku nemusia vedieť kam vedie, ale ktorý im je príjemný. Vždy s heslom “choďte”. (Všimol si si, že na takomto princípe pracuje i zlo?) Neskôr im to postupne poodokrývaš, prečo to a prečo ono – postupne si uvedomia silu dobra a budú mať z neho radosť. Uvidia totižto za sebou výsledky. (dobrej partie, vydareného výletu, naplno prežitých duchovných cvičení, …)
 
3. Bezpodmienečne musíš budiť dojem rozhodnosti a pevného smeru (nerozptyľovať, nespochybňovať, nevyplakávať). Chalani ti tak budú bezpodmienečne dôverovať a nasledovať ťa. Jediná menšia chybička, poľavenie môže všetko pokaziť. Z toho teda vyplýva – hrať sa tu nič nedá, skôr-neskôr by tvoja pretvárka vyplávala na povrch. Je tiež dôležité podotknúť – pri tomto treťom bode nech si nik nezamieňa vodcovské schopnosti s diktátorstvom.
 
4. Využívaj okamih, keď je vec na vážkach, potom ľahko malým impulzom dáš všetkému nový smer. Ako to docieliť? Ak v partii rozoberáte spolu s chalanmi nejaký problém, robíš to demokratickým spôsobom (do debaty sú zapojení všetci a všetci majú k tomu čo povedať). Mienka sa však v “chlapčenskej nerozvážnosti” neuberá správnym smerom. Nepretláčaj horlivo svoje “múdre” názory. Nesnaž sa predložiť im správne riešenie získané skúsenosťami na tanieri priamo pod nos. Debatu pozoruj z boku, v správnej chvíli krátkym, rozumným a presvedčivým názorom nasaď trochu neistoty do ich uzáverov, nechaj opäť prebiehať debatu a takto v skrytosti ju dokážeš riadiť účinnejšie než svojim nudným (i keď možno pravdivým) monológom.
 
5. Využívaj náladu, ktorá sa spontánne vytvára pri rôznych príležitostiach. Buď vážny pri slávnostných udalostiach, smej sa úprimne v kruhu, pri hre s chlapcami.
Družná nálada je na stretku, pri ohni, pri krbe, pri stole, strohá zasa pri nástupe, pod táborovou vlajkou, dôležitých udalostiach. Na dlhom zimnom stretku si uvarte trochu čaju a hneď budete kamaráti. Po veľaváženom zhromaždení nebude ani stopy.
 
Využívaj vodcovské typy, za ktorými idú chlapci ako “ovce za baranom”. Zameraj sa na takéhoto chlapca – získaj si ho. Spravidla chlapcovi imponuje vedomie, že vedie chlapcov spolu s tebou a môže ti pomáhať.

 “Kuj železo, kým je horúce!”

Veľké diela nevznikli vo váhaní, nerozhodnosti, ale naopak vo veľkom nadšení. Čím dlhšie sa vec odkladá, tým horšie. Tvoji chlapci sú mladí, netrpezliví, ľahko vzplanú, ale dlho nevydržia. Takí sú – s tým musíš počítať.

Rozdeľ prácu tak, aby bola čím skôr hotová. Ak idete na tábor, nečakaj dlho, dajte sa do diela hneď na stanici. Nech o ňom snívajú, spievajú, hovoria, vymýšľajú básničky už počas toho najkrajšieho očakávania. S o to väčšou chuťou sa doň pustia priamo na mieste. Každému prideľ nejakú prácu. Nech však nik nechce, aby bol tábor postavený za jeden deň. Na druhý deň stavaj kuchyňu a to, čo nebolo hneď potrebné.

Akcie pripravuj včas, ale chalanom o nich nehovor príliš zavčasu. Stratia totižto záujem, energiu a nadšenie skôr, než akcia začne. Skoč vždy s chlapcami do všetkého “rovnými nohami”, nečakaj, kým sa rozkývu, lebo sa nerozkývu vôbec alebo až príliš neskoro. Rob to tak na tábore, na výlete a hlavne pri organizovaní hier. Žiadne dlhé dohováranie sa a hneď sa dajte do toho. VŠETKO MUSÍ ÍSŤ ŠVIHOM! Chlapci musia ísť s nadšením z jednej veci do druhej v jedinom tempe. Chlapci plní života a radosti, musia mať stále plné ruky práce, nesmú sa zataviť ani na chvíľku, majú rýchlo myslieť, rýchlo sa rozhodovať a rýchlo konať. Jasné, že by si to mal mať už vopred dobre premyslené.

 Tajné tromfy pôsobiace z vnútra

Za zmienku tu stojí i animátorský ťah, ktorý sa volá dobrá kniha. Učiť chlapcov čítať je nesmierne dôležité. Ak sa ti podarí zohnať knihy úplne v protiklade s tými “trápnymi školskými povinnými čítaniami”, máš spolovice vyhrané. Je mnoho kníh, pri ktorých chlapci zabúdajú zatvárať ústa. Ak sú to knihy nie povrchné, spolu s dobrodružstvom, napätím im odovzdávaš i hodnoty priateľstva, správneho postoja, jednoty skupiny, viery a mravných ideálov.

Nepovažuj za zbytočné zriadiť vo vašej družinovej klubovni knižnicu s takýmito knihami. Uvidíš aký skrytý a nenahraditeľný úžitok tebe i chalanom prinesie. Ako typ by v nej nemali chýbať knihy od skutočných majstrov pera chlapčenskej duše akými sú Jaroslav Foglar, Miloš Zapletal, životopisy svätých od Wilhelma Hünermanna ale i iných. A ešte jedno upozornenie. Nikdy do družinovej knižnice nezakladaj knihy, ktoré si si celé neprečítal a nevieš aké hodnoty ponúkajú. Tiež nezabudni niekoho z chlapcov poveriť starostlivosťou o túto knižnicu. Zapisovanie požičaných kníh, povzbudzovanie k skorému prečítaniu, zlepšováky, … – jasné, že by to mal byť chalan, ktorý ma k tomu trochu ťah.

Ďalším nenahraditeľným „tromfom“ je takzvaná rodinná atmosféra. Usiluj sa, aby nikdy z tvojho stretka nevymizla. Ako? No tak, že ju budeš budovať. Je ozajstným kúzlom animátora, ak dokáže vyčariť tú ozajstnú pravú atmosféru. Napríklad pri dohorievajúcom kozube, peknej piesni pri slabom osvetlení petrolejovej lampy, inokedy ak pri spoločnom posedení za oknami zúri tá pravá zimná fujavica a ty chlapcom vo vyhriatej klubovni uvaríš pohár voňavého čaju, porozprávaš pekný príbeh, zaspomínate, alebo sa spoločne za jedným stolom navečeriate … – sú to chvíle na ktoré sa len tak ľahko nezabúda, ba nebojím sa tvrdiť, že na tieto chvíle sa NIKDY nezabúda. Nedá sa to priateľu ani poriadne opísať. Je to potrebné zažiť a skúsiť…

Tiež dbaj o to, aby sa v družine vyvinulo to, čo nazývame duchom družiny. Je to dosť ťažko definovateľný pojem, ktorý sa javí ako ťah stretka k určitému spôsobu života alebo činnosti, v ktorých potom vyniká. Sú družiny umelecké, športové, herecké, zálesácke a pod. Je v tom síce určitá jednostrannosť, ale nevadí ak to môže pomôcť k lepšej výchove. Stretko charakterizuje tiež jeho názov, ktorý si vymyslí. Vedúci sa spolu s animátormi usiluje udržať ducha družiny a jej súdržnosť pestovať v každej situácii, ktorá sa naskytne. Nedá sa robiť všetko naraz a zároveň nič poriadne. Tým samozrejme netvrdím, aby sa skupina uzavrela natoľko, že nedokáže prijať už nič nové. To by bol zase druhý extrém. Teda, ideme ďalej…

Len veľmi ťažko by sa dalo nahradiť slovo, ktoré poznáme ako – „asistencia“. Je to vlastne prítomnosť s jasným zámerom a oprávnenými dôvodmi:

predísť zlu, aby sa nemuselo trestať. (Čo už narobíš, keď je mlieko rozliate? Bitkou pôvodný stav nedocieliš…)
– poskytuje ti najširšiu možnosť, ako poznať najlepšie zo všetkých strán chlapca.
– tvoja prítomnosť môže byť najcennejším svedectvom Božej lásky. Mnohé duchovné obrátenia chlapcov sa začali prekvapivou otázkou pri hre.

 Preto nikdy nenechávaj chlapcov samých. Na mieste stretnutia buď vždy prvý a odchádzaj z neho posledný. Predídeš tak mnohým popáleniam, ktoré vznikajú zvyčajne z mladíckej nerozvážnosti tvojich chlapcov.

Don Bosco často cez ihrisko pozýval do kaplnky. Ťažko sa ti to podarí, ak prehráš svoju animátorskú partiu svojou častou neprítomnosťou medzi chlapcami. Animátor má byť tak ponorený do hry, že chlapci ani nezbadajú, že mu ide o niečo úplne iné – stáva sa dušou hry, celého života na ihrisku, aby predišiel hádkam a šíreniu zla. Don Bosco bol ochotný radšej zavrieť dom, než dopustiť, aby sa v ňom páchali hriechy. Často sa v spojení s tým hovorí o činnej prítomnosti. Je to „dozor“ plný lásky, ktorý sa neuspokojí len s odstránením zla, ale svojim príkladom chalana povzbudzuje. Asistencia je odstupňovaná a primeraná povahám, riadi sa rozumom a láskou.

Taktiež by nebolo správne, ak by asistencia uviazla na prvom stupni – vo všetkom chlapcov chrániť a pestovať ako v bavlnke. A potom, keď sa dostanú mimo stretka, poriadne ich to obúcha a urobí horšími. Postupne prejavuj vždy viac dôvery vo svedomie chlapca a v jeho zodpovednosť. Dopraj tak priestoru rozumnej slobode.

A samozrejme, takmer som zabudol – iste sa pýtaš ešte na samotné vlastnosti animátora „asistenta“…:

mal by si mať rád svoje animátorstvo a byť mu úplne oddaný.

nemal by si byť zaťažený svojimi problémami natoľko, aby si nemal čas na problémy chlapcov (nehovorím tým – nemať problémy, ale nenechať ich nevyriešené – prostriedkami v tom nech ti je duchovné vedenie, pravidelná sviatosť zmierenia, časté sv. prijímanie)

– tiež nech nechýba zmysel pre konkrétnosť, priamosť, prezieravosť a nenahraditeľný zdravý, praktický zmysel odhadovať.

– nezabudni na správnu prispôsobivosť a pružnosť. Pozor však, aby to nešlo na úkor pevných cieľov.

nehraj sa medzi chlapcami na dokonalého, veľmi rýchlo to vybadajú.

– …ide nám totižto o svätosť našu i chlapcov.

Veľmi rád by som ti tu napísal i niečo o tom správnom cite, ktorý sa volá „cit pre pozornosť“. Ak má niekto narodeniny, či meniny, neváhaj potriasť mu pravicou, urobiť „hobľa“, alebo ho jednoducho trochu ponadhadzovať s následným medzištátnym pristátím v potoku. (všimni si ako sa pri tom neplavci naučia rýchlo plávať…) Tiež to môže byť na jeho počesť nejaká pekná pieseň, upomienková drobnosť.

A na záver týchto animátorských tromfov by mi nedalo zabudnúť na ten, o ktorom si už zaiste veľa počul. Je ním don Boscovo „slovko do uška“.

Existujú jeho tri podoby, a to:

krátke – je zapríčinené niečím, čo sa odohráva v tejto chvíli a je nutné okamžite zasiahnuť. (Napríklad – pri hre chlapec nadáva, poviem mu niečo dvoma, troma slovami.)
príležitostné – cestou niekam sa mi naskytla vhodná príležitosť, kedy som s chlapcom sám a rád by som mu niečo povzbudzujúce povedal.
cielené – úmyselne si zavolám chlapca, aby som mu mohol niečo trefné povedať, povzbudiť ho, upozorniť… (posnaž sa, aby nebolo dlhé)

 Ako používať slovko do uška:

skôr ako chceš chlapcovi niečo povedať, mal by si ho dobre poznať. Ide ti totižto o to, aby si mu pomohol a nie „zosekal“ ho.
– skôr ako sa o to pokúsiš, nezabudni sa za to pomodliť aspoň jednou krátkou, strelnou modlitbou.
– vzbuď si vo vnútri lásku a radosť.
– potom si ho s usmiatou tvárou zavolaj a nezabudni ho privítať láskavým a priateľským podaním ruky.
– je dobré, ak ho s priateľským pohľadom do očí oslovíš vlastným menom.
– miesto stretnutia by malo byť mimo najväčšieho diania. Ak sa nachádzaš uprostred ihriska, zavolaj si ho trochu bokom, kde celé dianie ustupuje dozadu.
– ak sú vedľa vás aj iné osoby, stíš vtedy hlas, aby vedel, že je to určené iba pre neho.
pozvi ho potom späť do veselej činnosti, hry – s o to väčším zápalom.
– neobávaj sa, že stratíš jeho priateľstvo. Práve naopak. V jeho srdci ostanú dva pocity. Prvý, že ho máš veľmi rád (povedal si mu to bez kriku a láskavo) a druhý, že mu chceš naozaj dobre poradiť a záleží ti na ňom.

 Aké má byť slovko do uška:

– láskavé a optimistické.
– vecné (má sa dotýkať problému) a jednoduché (krátke, vystihuje iba jeden problém).
– skôr nech je vyrieknuté formou povzbudenia, než
napomínania. Samotné pomenovanie problému tam nemusí byť ani spomenuté. („Počuj, Janči. Všimol som si, že pri futbale ti často vyskočí v hneve slovko „Ježiš“. Keď si tam v duchu pridáš – zmiluj sa nado mnou, máš z toho hneď dobrú modlitbu.“ – Všimol si si, že sme Jančimu vôbec s výčitkami nehrozili, aby prestal hromžiť a rozčuľovať sa pri futbale? Takéto upozornenie si bude ceniť viac.)
 Slovko do uška nech je teda povzbudením k dobru bez výslovného poukázania na zlo a vyčítania chlapcovi, jeho zlého správania. Používajme ho vtedy, ak chlapec niečo, čo nie je správne, koná skôr v svojej nerozvážnosti a ani si to sám poriadne neuvedomuje. 

 

Facebooktwittergoogle_plusmail

Discussion

No comments yet.

Post a Comment

 

Dnes

Liturgické čítania na dnes

    5o4u.com od roku 2013:

    • Návštev celkom: 5 343 149
    • Celkom návštevníkov: 320 837