//
you're reading...

RudyK.: Dobrodružstvo animátora

RudyK.: Dobrodružstvo animátora – 1. ANIMÁTOR

animator

ANIMÁTOR

Slovo zahalené tajomstvom, späté s krásnymi okamihmi i nezabudnuteľnými zážitkami. Takto ho poznám a takto by som ti ho rád i odovzdal. Nie preto, aby som ti ponúkol lacný zisk z ľahkej práce. Ani preto nie, aby si sa zo dňa na deň stal obletovanou filmovou hviezdou. Ponúkam ti naopak prácu veľmi zodpovednú a namáhavú. Prácu, na ktorú nemá každý. Dlho som premýšľal i modlil sa zároveň, či nájdem na ňu toho pravého … A v tom som si uvedomil, že pomôcť s ňou mi môžeš práve a jedine TY!

Mal som vtedy štrnásť, keď sa ma prvý krát môj starší kámoš – salezián opýtal:

– „ … a nepremýšľal si už o tom, žeby si sa stal animátorom?“

– „ani… – čím?! Myslíš toho, čo robí tie animované filmy a rozprávky? Nie, nie. Kreslím síce rád, ale nie som v tom nijaký odborník. Ako ti to len mohlo napadnúť?!“

– „Počkaj,… – nepochopil si ma. Nemyslím tu toho tvojho kresliaceho animátora…“ – a ostatné už pre nával smiechu nedohovoril, pretože animátor o ktorom hovoril on bol úplne iný, než ten, ktorého som ja rázne a nekompromisne odmietol. Zízal som na neho s nepochopením, nevedel som či sa mám smiať s ním alebo mu jednu vypáliť, aby sa už konečne prestal na mne zabávať. (kto vie ako by to druhé riešenie dopadlo…)

Jedno však bolo isté. Od toho dňa sa začalo odvíjať dlhé pradivo nepredvídateľným udalostí, ktoré hlboko pozmenilo môj dovtedy pomedzi prsty plynúci nudný a bežný život stredoškoláka… Všetko sa to spustilo akoby naplánovane dotknutím sa jediného, dovtedy pre mňa ešte neznámeho slova – „animátor“ …

A k tejto spoločnej a dobrodružnej ceste hľadania tohto tajomného slova, dnes pozývam i práve teba!

VŠETKO SA TO ZAČALO…

… jedným obyčajným dňom. Bol piatok poobede a hral sa futbal ako obvykle. Bolo to také naše nepísané pravidlo, že v piatok sa hráva futbal. Mali sme už všetkej tej školy, učiteľov, písomiek a iných školských vymožeností tak akurát dosť! Teda… – hral sa futbal. Ale aby som nezdržoval. Tento obyčajný piatok bol niečím neobyčajným. Pridali sa k nám totižto dvaja neznámi – Maťo a Jožo. Ponúkli sa a napriek nášmu počiatočnému zdeseniu sa ukázali ako perfektní spoluhráči. Dohoda sadla, budúci piatok to istil a my sme sa tešili na budúci spoločný futbal s našimi novými kámošmi Maťom a Jožom.

A to, čo nasledovalo, by sa dalo ľahko a jednoducho nazvať – prvé stretká, ktoré pre nás začali Maťo s Jožom pripravovať. Predpokladám, že si už nejaké to stretko zažil, a teda ti nebude potrebné naširoko opisovať naše očakávania začínajúce sobotou. Stretko plné zábavy, dobrej partie, rozhovorov, ktoré sa točili okolo všeličoho možného i nemožného… Zažil som niečo oslovujúce s takou silou, že nepovedať ti o tom by bolo viac než nefér.

O pár rokov na to, už po tej povestnej otázke, či „nechcem byť animátorom“ vo mne skrsla myšlienka: „ A čo tak povedať áno a pustiť sa do niečoho podobného?!“ A tu to všetko začalo. Ako, kedy, kde a vôbec – čo všetko sa bude odo mňa očakávať? Stačí čakať a ono to samo príde? Nemal som ani tušenia. Vedel som však, že pre mňa začína niečo veľké a neobyčajné…

 … ALEBO AKO ZAČAŤ

Väčšina zo začínajúcich animátorov má to šťastie, že v prvých animátorských krokoch ich zaučí a sprevádza už niekto skúsený. Má to množstvo neoceniteľných výhod, ktoré sa len ťažko dajú nahradiť. Predsa však poznám i takých a nie je ich málo, ktorí začali úplne sami. Jednoducho zistili, že práve takéto niečo im sedí.

Akokoľvek, bez ohľadu na to v ktorej situácii sa nachádzaš ty, ponúkam ti jednu univerzálnu radu: …

 Začni hneď!

Stať sa vedúcim skupiny je ohromné bohatstvo a nevyčerpateľné pole práce, premýšľania a modlitby. Ak sa stretneš s niekým, kto má skutočný zážitok fungujúcej partie, stretka, alebo ak máš v tom osobnú skúsenosť, určite mi dáš za pravdu, koľko dobra, zážitkov, viery, dobrodružstva a priateľstva sa dá v spoločenstve odovzdať. Čo je na tom veľmi dôležité: daj sa do toho s chuťou, vierou, radosťou a naplno! Snaž sa, aby ťa o tieto vlastnosti nikto, nikdy neobral. Chalani by to totižto veľmi rýchlo vybadali a všetko by sa začalo rúcať. Chce to trochu odvahy urobiť prvý krok. Nie je to však také nemožné a nepredstaviteľné.

Bolo to cez prázdniny. Bol som sám a v úplne cudzom meste. Čakal som na autobusovej stanici a do príchodu toho môjho autobusu bolo niečo cez hodinu. Sedel som, pozeral sa po ľuďoch, prichádzajúcich a odchádzajúcich autobusoch… V tom ma zaujal krik chalanov na neďalekom trávniku hrajúcich futbal. „Bola to ruka! Videl som to! Jedenástka…“ – dobre že sa nepobili. Kopla sa, netrafila sa, pokračovalo sa ďalej v hre. „A čo tak pridať sa k nim?“ – napadlo mi. „Zoberú ma? Veď mám o dobrých päť rokov viac než oni.“ Najprv sa trochu okúňali, no keď som sa ponúkol do brány so slovami – „kým mi nepríde autobus…“ – ochotne ma priradili k slabším. O chvíľku som už bol jedným z nich, postupne som si zisťoval ich mená, občas zakričal, aby nahrali tomu či onomu a v prípade horúcich hláv to trochu zahral „do autu“, aby sa vyhlo bitke, či hlúpym slovám… Ako to všetko skončilo? Prišiel mi autobus. Ak by som tak však ostal dlhšie a nebodaj i z toho mesta pochádzal, možno by aj vznikla nová partia. A tým som na vlastnej koži zakúsil, že „začať hneď“ nie je nič nemožné.

Niekedy stačí ozaj málo. Vyhliadni si nejakú menšiu skupinu mladších, hrajúcich sa chalanov. Takto sa im priblížiš najľahšie. Vezmi pod pazuchu futbalku, trochu sa prihovor a uvidíš ako sa rozbiehajú stretká. Na konci nezabudni chalanov opäť niekde pozvať a prvé stretko je na svete.

Ak si sa k vedeniu skupinky dostal už nie ako jeho zakladateľ, ale ako jeho nástupca, máš to trochu jednoduchšie.

– Usiluj sa v čo najväčšej miere naviazať na to dobré, čo bolo zabehnuté.

– Zmeny ktoré by odporovali predchádzajúcemu štýlu práce stretiek zavádzaj postupne. Nie hneď, ale až po nejakom čase. Najlepšie tak, aby si to chalani ani nevšimli. Mohli by to totižto považovať za rozbitosť predchádzajúceho, či terajšieho vedenia.       RudyK.

_______________________________

EXKURZ: Typológia divných „animátorov“ 

 Pozor! Každý z nás sa niekedy nakláňa k niektorému typu „divného animátora“. Ak objavíš na sebe príznaky divno-animátorskej choroby, začni radšej hneď pokorne s nápravou…

 1. Animátor demotivátor

-svojim prístupom, rečami a výrazom ostatných len demotivuje k neúčasti na stretnutiach alebo k znechuteniu

-nepochopil, že animácia znamená oduševňovanie…

 2. Animátor namyslený pako

-myslí si, že zjedol všetku múdrosť sveta, že má najväčšie skúsenosti, alebo že patrí do najúžasnejšej animátorskej skupiny, a dáva to svojim nadradeným vystupovaním ostatným pocítiť

-nepochopil, že animátorstvo je služba a služba bez pokory je fraška…

3. Animátor šplhač kariérista

– chce byť animátorom, lebo je to dôležité pre jeho imidž pred ostatnými a ponúka sa mu tak vodcovská kariéra, ktorá umožňuje mať tiež nad druhými určitú moc

– nepochopil, že animátorstvo je o láske a o čase, ktorý venujeme druhým, a nie o sebeckej sebarealizácii…

4. Animátor šašo

-len sa pred druhými stále predvádza, aby ho obdivovali

-nepochopil, že animátor má nasmerovať druhých, aby obdivovali najmä vzory, myšlienky a ideály, ktoré im ponúka, a on sám má ustupovať do úzadia…

5. Animátor duch

– nejako ho nie je vidno, neprišiel, zabudol prísť, nestihol prísť…

-nepochopil, že animátorstvo znamená v prvom rade – byť prítomný…

6. Animátor hltač sebec

– naberá všetky vedomosti, chodí na animátorské stretká, duchovné obnovy a… nič; žiadny efekt pre druhých

– nepochopil, že byť animátorom znamená – byť tu pre ostatných…

7. Animátor …………

(môžeš spokojne doplniť svoje postrehy J)

 

PS: Ďakujem ti za to, že sa budeš spolu s nami stávať postupne dobrým animátorom! 

 

 zdroj: Víkend snov Žilina

 

Facebooktwittermail

Discussion

No comments yet.

Post a Comment

 

Dnes

Liturgické čítania na dnes