//
you're reading...

RudyK.: Dobrodružstvo animátora

RudyK.: Dobrodružstvo animátora – 10. ZÁVER

1185548_556943527687180_120382796_nMedzi chlapcami sa nám už od začiatku začínajú črtať chlapci, ktorí majú vlohy a predpoklady budúceho vodcovstva. Je síce ešte často poznačené “chlapčenským sebectvom”, ale zlato sa z rieky vydobýja tiež iba v malých zrniečkach a s veľkou námahou. Nezriedka je nutné nájsť ich a vyčistiť spomedzi mnohých nánosov hliny a nečistôt. Už v tomto veku si ich všímaj.

Mnohovravný je i tvoj postoj k vykonávaniu úloh v partii. Ak si radšej urobíš všetko sám a chlapcom predostrieš hotový ligotajúci sa výsledok bez toho, aby si ich do jeho tvorby zapojil, ochudobňuješ tým seba i celú skupinu. Preto tu platí pravidlo: “Daj chlapcovi urobiť všetko, čo je schopný urobiť!” Ak to aj neurobí tak dokonale, ako by si to urobil ty sám, ak sa mu nepodarí urobiť to tak zručne a na pohľad lákavo, ako by to hravo zvládli tvoje skúsenosti, nelám nad ním palicu. Urobil napriek svojej počiatočnej nedôvere v seba všetko, čo vedel. Pozri sa len, akú veľkú radosť má z toho, čo sa mu podarilo. Pretože to urobil ON. A teba ako vedúceho skupiny bude mať o to radšej, pretože si mu v tom pomohol svojou radou a podporou. Ponúkol si mu ten ohromný zážitok, ktorého sa mu nezriedka nedostane ani doma. Takýmto spôsobom si chlapca úplne získaš a bude ti bezhranične dôverovať.

Aký je postoj prezieravého vedúceho skupiny?

Je veľmi dôležité myslieť na to, „čo bude ďalej“. Nehovorím tu o zasnenom fantazírovaní, ale o zdravom prístupe animátora k tomu, ako sa jeho partia vyvíja. Ak by na to nemyslel prvý rok, druhý, ba možno aj tretí, zrazu by zbadal, že sa jeho námaha začína rúcať. Jeho najstarší chlapci do ktorých vkladal toľké nádeje sa môžu totižto začať veľmi rýchlo vytrácať. A nečudo – starších to pomaly omrzí. Ak nebudú mať koho viesť, kde sa zaradiť, pomaly ich to prestane “baviť”. Zostanú im pekné spomienky na “staré dobré časy”, a čochvíľa ti odídu.

Príčinou odchodu starších chlapcov je veľmi často to, že im už nestačí byť iba adresátmi (ktorým sa niekto venuje ako malým) – chcú sami viesť. Treba sa preto postarať, aby chlapci nad 15 rokov mali možnosť stať sa animátormi alebo aspoň pomáhať pri vedení mladších.

V tomto veku (15) sa môže znenazdajky objaviť atmosféra napadajúca zvlášť doteraz tak pekne sa uberajúceho ducha skupiny. Naši starší sú si akosi viac vedomí svojej dôležitosti, začali k mladším pristupovať nie ako k seberovným, ale ako k “malým”. A takéto móresy zase prestávajú baviť “malých”. Teda negatívny jav? Akokoľvek to nazveme i keď je to úplne prirodzené, treba s tým niečo robiť.

Skôr než také niečo zažiješ na vlastnej koži, spýtaj sa seba samého, koľko zodpovednosti si položil na svojich starších. Takéto reakcie sa totižto u starších chlapcov objavujú len ak sú málo využití a necítia sa dostatočne realizovaní v skupine. Preto priateľská autorita starších musí byť diskrétna (skrytá). Taká, ako asi badať u dobrého vedúceho či animátora medzi chlapcami – pevná a predsa nie ubíjajúca. Žiadni malí nad 12 rokov neexistujú! Chlapec, ktorý to nevie pochopiť, narobí v partii viac neplechy než osohu. Skús sa s ním o tom porozprávať, ak by si niečo podobného na ňom spozoroval.

Zverovaním úloh chlapci rastú

Nečakaj, že za tebou jedného dňa príde chlapec a predostrie ti svoju veľkú túžbu stať sa animátorom, – priznávam, občas sa stáva i také niečo, častejšie to však pravidlom nebýva.

V chlapcovi sa táto túžba rodí postupne. Zo dňa na deň, zo stretka na stretko a z vydarenej akcie na nevydarenú. O to skôr a nevyhnutne, ak sám je zapojený do činnosti družiny. Ponúkaj chlapcom malé úlohy. Okrem toho, že rastie ich zodpovednosť, ľahko vybadáš, kto k nim ako pristupuje. Až spozoruješ, že nadišiel ten správny čas, kedy by ti už chlapec dokázal pomôcť i trochu viac (prípravou hry, neskôr rozpovedaním prvého príbehu…), môžeš mu osamote a slávnostným tónom reči povedať: “Zdá sa mi, že máš najlepšie predpoklady, aby si dokázal vymyslieť občas niečo i pre druhých.  Nechcel by si to nabudúce stretko skúsiť?” A on ti vystrašený odpovie, že nikdy také niečo veľké nerobil a istotne to nedokáže a že sa nevie postaviť pred chlapcov a povedať im niečo zmysluplné ako to videl u teba. A ty mu opäť s úsmevom a porozumením odpovieš, že je samozrejmé, ak na prvý šup mu nepôjde všetko ako po masle. Že pre začiatok by ti veľmi pomohol, keby si na budúce stretko s mladšími chalanmi pripravil nejakú peknú hru, o ktorej ti včas dá vedieť a spoločne sa na ňu pripravíte. – Hľa, takto sa začínajú rodiť naši animátori! Ak by si sa ma pýtal na vek, v akom je to najvhodnejšie; tu už dodám – je to veľmi závislé od vyzretosti chlapca. Pamätaj, že nie všetci majú na to, aby boli budúcimi animátormi. Rozhodne by to však nemalo ísť pod hranicu 13 – 14 rokov. V tomto veku sa u chlapca rodí “funkcia”, ktorú by sme mohli nazvať pomocným animátorom budúceho animátora, v ktorého má vyrásť. (V niektorých mestách ich volajú aj prípravkári, íčkari, pomocní animátori, …)

Žiadne strachy. To čo cez teba Boh rozbehol pre dobro chalanov, len tak ľahko nezanikne. On si vzbudí i ďalších rovnako tak, ako si to pocítil i ty vo svojom vnútri.

„…nerozmýšľal si už nad tým, že by sa stal animátorom? Zdá sa mi, že všetky predpoklady pre to už máš. Čo tak s radosťou sa do toho pustiť? Veď to nevyzerá ani také ťažké, no nie? Samozrejme, že od teba nikto nečaká hneď a všetko  v plnej miere. Stačí, že vidím tvoju ochotu a tá mi postačí.

Staneš sa tak s ňou a s Božím požehnaním najlepším animátorom akého som kedy mohol postretnúť! A za to všetko Bohu vďaka!

ZÁVER

A sme došli stará mama! Čože, už sme došli? A kde sme to vlastne došli, keď sme už došli? Ja som vlastne ešte stále iba na začiatku. Čože? I ty? Do kelu, a ja som si už myslel, že to mám všetko v malíčku. Babkinu fujaru máš v malíčku. Tak už toľko negúľaj očami, ideme do toho. Nech ti táto brožúrka slúži i naďalej pre časté pootváranie a nahliadanie do nej. Musím sa priznať, že často tak musím urobiť i ja sám. Ako povzbudenie na záver nech nám obom poslúži:

“Jedného dňa sa muselo niečo dôležité urobiť. Každý si bol istý, že niekto to urobí. Hockto to mohol urobiť, ale nikto to neurobil. Niekto sa rozčúlil, lebo to bola úloha každého. Nikto si totižto nevšimol, že každý sa radšej vyhne robote.

Skončilo to tým, že niekto bol obvinený každým, keďže nikto neurobil to, čo mohol urobiť každý…”

                       S pozdravom

tvoj priateľ RCopy.

Uff! Je to sila. Neľutujem však všetko to klepkanie, písanie, premýšľanie. Najväčšia vďaka patrí mojim saleziánskym bráškovcom. Bez ich trefných pripomienok, množstva vypracovaných materiálov a záujmu o všetko s tým spojené by nič z toho nebolo…

Zvlášť Lacimu Harčárovi, Jožkovi Marekovi, Igorekovi Pechovi… – ale i mnohým ostatným ktorí prišli s otázkou: „Tak čo, ako  to ide? Nechceš s niečím pomôcť?“

… a samozrejme Pánu Bohu, Panne Márii Pomocnici a tebe, ktorý si mal čas a chuť všetko to čítať.

Facebooktwittergoogle_plusmail

Discussion

No comments yet.

Post a Comment

 

Dnes

Liturgické čítania na dnes

    5o4u.com od roku 2013:

    • Návštev celkom: 5 343 149
    • Celkom návštevníkov: 320 837