//
you're reading...

Animátorstvo

RudyK.: Dobrodružstvo animátora – 3. STRETKO

 

935365_507578525957014_443273735_n

 Nezriedka môžeme začuť bezmocné lamentovanie: „Zlumpáčil sa iba kvôli tej grázlovskej partii a nepodareným kamarátom!“ Teda partia má na chalana veľmi silný vplyv a v istom vekovom období to bez nej ani nejde. O to lepšie pre nás. Ak sa dá prostredníctvom nej urobiť veľa zla, o to skôr je to výzva pre nás, aby sme jej vrátili jej skutočný, pôvodný význam. A ono to i zo skúsenosti ide. Veď stačí iba tak málo.

Poznám množstvo vecí pri ktorých chlapci zabúdajú zatvárať ústa. Tajomné výlety do nepreskúmaných roklín, spúšťanie sa jaskynnými otvormi, nočné skúšky odvahy, či spoznávanie starobylých zrúcanín hradov. Všetko to v srdci chlapca vyvolá neopísateľné nadšenie a túžbu prebádať to. Skôr než ťa spoznali, sa im o niečom takom ani len nesnívalo. Mysleli si, že zažiť to môžu iba filmoví hrdinovia. Ak vonku utrúsia čo i len zmienku o ich poslednej výprave, získajú si medzi kamarátmi veľa vďačných poslucháčov. A to som ešte nezačal rozprávať o dlhých zimných večeroch pri mihotajúcom sa svetle petrolejovej lampy v útulnej a vyhriatej klubovni. Koľko krásy, príbehov a hier sa tam dá podniknúť. Akokoľvek lákavo a okúzľujúco to všetko znie, predsa som ti však nepovedal o tom najhlavnejšom. O tom, kvôli čomu to všetko. Bez toho to totiž nie je vôbec tým, čím by to malo byť. Nie neľakaj sa. Nie je to žiadny prídavok. Je to niečo, čo má v našich skupinkách najdôležitejšie a najhlavnejšie miesto. Ak by to na tvojich budúcich stretnutiach chýbalo, vôbec by sa tu  nedalo hovoriť o skutočných stretkách v štýle, ktorého tajomstvá sa ti snažím poodokryť. Zaslúži si to svoju kapitolu, teda poďme na to, nebudem ťa napínať…

 Prečo to všetko?

Máš pred sebou svoju partiu chalanov. Premýšľaš nad každým jedným z nich a robíš to dôkladne. Záleží ti na nich… Odkiaľ to viem? Vidím to na tvojom úsilí, ktoré do toho vkladáš. Ináč by si si zaiste takúto otázku nepoložil.

Každý chlapec je iný a na každého platí niečo odlišné. Jeden má to, čo druhému úplne chýba, no sám má problém s tým, čo nikomu z partie problém nerobí.

Nečudo, že neraz si si ťukol do čela: „Čo práve teraz najviac potrebuje? Ak to bude v mojich silách…“

Z nášho postavenia priateľa a vychovávateľa sa táto otázka nemôže jednoducho vytratiť. Je dôležité premýšľať, spájať si mnohé prejavy chalanov, radiť sa navzájom, niekedy i ťažšie zaspávať a veľa chvíľ stráviť v tichu kaplnky. Aby naša mnohá práca a činnosť nevyšla naprázdno, je dôležité prísť na koreň veci, ktorý je príčinou chlapcovho správania sa. A v tejto chvíli je na mieste položiť si otázku, ktorú som dal istému animátorovi a rovnako ju dávam i tebe:

„Ak chceš dať chlapcovi najviac, čo mu môžeš do života ponúknuť, čo to podľa teba bude? Neodpovedaj mi hneď, aby to nebolo unáhlené. Povieš mi to o týždeň, keď nad tým dobre popremýšľaš…“

Máš poslednú šancu prestať čítať a zamyslieť sa nad tým sám, pretože pri ďalšom spoločnom stretnutí mi odpovedal: …

„… zdalo sa to jednoduché. Žeby priebojnosť, nadšenie pre spoločné veci, sila, šikovnosť, múdrosť, obozretnosť, rozvaha, obetavosť, priateľstvo? … – napadali mi ešte mnohé iné, ktorými som mu chcel dať najviac. Všetko to však postupne troskotalo.

Ak si vezmem takú priebojnosť… – istotne mu môže pomôcť… – alebo silu, múdrosť, šikovnosť… Nič z toho však nie je to tvoje – „najviac“. Je to iba akoby kúsok, z mozaiky.

Došiel som k záveru, že najviac čo mu môžem ponúknuť pre jeho život, najviac s ktorým získa všetko to jednotlivé je… – dať mu vieru!“

…a ja som iba s úsmevom dodal – prišiel si na to.

Istotne ti meno Jána Pavla II. nie je neznáme. „Nie, nie… – to hádam nie je možné, aby sa i Svätý Otec zaoberal animátormi…“ Opak je však pravdou. A ešte ako! Teda, nechajme ho chvíľu hovoriť:

„V Ježišovom mene zaprisahávam všetkých mladých členov skupín, mládežníckych krúžkov a ich zodpovedných vedúcich: za nijakú cenu nedovoľte, aby týmto skupinám najvhodnejším na stretávania, bohatým na vzácne hodnoty priateľstva a mladíckej súdržnosti, radosti a nadšenia, uvažovania o udalostiach a veciach, chýbalo vážne štúdium kresťanskej náuky. Vystavili by sa tým nebezpečenstvu, že sklamú svojich členov i samu Cirkev.“

Don Bosco sa všemožne snažil vychovať z chalanov dobrých kresťanov i dobrých občanov. Ak by si niekde vybadal, že v akejkoľvek akcii, či už športovej, zábavnej alebo každej od výmyslu sveta, ktorú môže niekto  hoc i z tých najúprimnejších pohnútok pripraviť pre dobro iných chýba rozmer a prvok odovzdávania viery, vedz a toto myslím úprimne vážne – v takejto akcii chýba ten najpodstatnejší prvok, ktorý si kedy môžeš osvojiť. Bez neho by bola všetka moja i tvoja činnosť iba prázdnym mlátením slamy, rozprávaním do vetra, viac, či menej vydarenou činnosťou centra voľného času alebo niekdajšieho pionierskeho krúžku.

Je samozrejmé, že spôsob akým budeš druhým odovzdávať vieru má byť primeraný situácii a okolnostiam. Nikdy však nesmie chýbať. Aj keby ste si šli s chlapcami zahrať futbal iba na pol hodinku, predsa by nemala chýbať na začiatku a na konci pripravená modlitba. A čo tak ešte po zápase niekde si na chvíľku sadnúť, porozprávať sa o všeličom možnom i nemožnom… Šikovný animátor dokáže druhým o Bohu rozprávať tak pútavo a zároveň nenápadne, že nikomu ani len na um nepríde nazývať to neužitočným prílepkom.  Nezabudni, že najväčším svedectvom viery si pre chalanov ty sám. Tvoje postoje, názory, reakcie ak ťa niekto pri hre v zápale boja zloží presne mierenou ranou. Úsmev v takejto situácii je hotovým zázrakom. (Ej bisťu! A toto je veľmi dôležité i pre mňa samého…)

A ešte jeden príklad samotného Janka Bosca. Keď na lúke zabával svojich priateľov všakovakými kúskami, kúzlami a chodením po lane, nezabudol pred tou najväčšou atrakciou prestať, pomodliť sa s prítomnými desiatok ruženca alebo im pútavo prerozprávať nedeľnú kázeň. Potom sa mohlo pokračovať. Vezmime si od neho v tom príklad.

Máme sa teda čo snažiť. Som rád, že som ti toto všetko mohol povedať skôr, než sa pustíme do tých ďalších vecí. Veď všetky stoja na tom prvom. Až keď to spojíme stanú sa naše akcie naozaj nezabudnuteľnými, lákavými a čo je najdôležitejšie – požehnanými.

 Ako si pripraviť stretko?

Zaiste sa na túto kapitolu už zvlášť tešíš. Nie je však v mojich silách ponúknuť ti na týchto stránkach viac, ako by si pravdepodobne požadoval. Tieto tvoje očakávania sú úplne oprávnené, no nie je ľahké vyhovieť im. Viem, že je ťažké robiť niečo, ak nevieš čo – prijmi však zopár dobre mienených rád. V istom zmysle môžu napomôcť viac než by to urobili univerzálne príručky s presne stanoveným „návodom dnešného stretka“. Takto si stretko hravo vymyslíš sám a navyše – bude pre tvoju partiu priamo a na mieru ušité…

Je dôležité uvedomiť si, že takú istú partiu, akú vedieš v tomto roku už nikdy v svojom apoštolskom živote nepostretneš. Dokonca i keď sa jej počet členov za rok nezmení a budeš mať stále tých istých chalanov – o rok to budú úplne „iní“ chalani.

Na začiatku stojí požiadavka dobre ich poznať. Byť vynaliezavým, nebáť sa po dôkladnom zvážení riskovať, ale v istých situáciách byť i obozretne konzervatívnym (pridržiavajúci sa starých dobrých zásad).

Bolo by veľmi namáhavé každé stretko vymýšľať „od podlahy“. Klobúk dolu pred animátorom, ktorý by to dlhšie dokázal. To, čo sa bude na najbližšom stretku odohrávať nesmie byť záležitosťou zdeseného zvolania „…rýchlo, rýchlo! Veď to je už zajtra!“ Každý, kto už dlhšie vedie skupinku, skôr či neskôr došiel na základe skúsenosti k zisteniu, že improvizovanie málokoho dlhšie udrží v nadšení. A je tu na mieste heslo: „Pri improvizovaní sa robí, aby sa robilo.“

Je dobré mať v rukáve spôsob, ktorý by ti vyhovoval a uľahčil prípravu akéhokoľvek stretka. Nebudem ti teda písať čo konkrétne máš pri stretnutí robiť, ale skôr – ako si ho dobre pripraviť.

A prečo nezačať hneď? Sám to takto robievam a prináša mi to dobré ovocie. Vezmi si teda svoj animátorský zožit, ak nemáš atramentové pero, postačí čínske a pusťme sa do toho…

Úvod: Vždy nechám chlapcov trochu vyrozprávať sa. Veď ako by to aj bolo, keby sme chceli hneď a bez prípravy vhupnúť do ostrej zóny paľby. Zatiaľ čo sa budeš s nimi rozprávať, urobíš do vašej bodovacej tabuľky akcií zápis o prítomnosti, povypytuješ sa na to, či ono… – a môžeme ísť ďalej. (Napíš si o čom bude tvoj úvod)

Modlitba: Stretko oficiálne začína i končí spoločnou modlitbou. Záleží na tvojej šikovnosti, ako zaujímavo ju ponúkneš. Nech to nie sú žiadne „litánie“. Nech je krátka, ale zároveň hlboká. Taktiež nesmie chýbať živosť. Spokojne to môže byť i pieseň. Napíš si konkrétne, ako to asi bude vyzerať…

Dážďovka bez háčika: Prečo „bez háčika“? Asi preto, že na stretku si nechceme nikoho chytať na večeru. Skôr však než prejdeš k hlavnej téme, je vhodné ponúknuť niečo (akúsi aktivitu), ktorou by si pozornosť chlapcov upriamil na niečo, o čom chceš na stretku rozprávať. Ináč by to bolo prázdne hádzanie hrachu na stenu. Jasné, že to musí byť oslovujúce, živé a nápadité! Tak napríklad, raz sme chceli chlapcom hovoriť o nebi a pekle. To bola taká hlavná téma stretka. A ako sme k nej pomocou „dážďovky bez háčika“ prišli? Položili sme do prostriedku klubovne rozbalenú chutnú čokoládu. Samozrejme, že sa plní radosti už-už chystali vrhnúť sa na ňu. O to väčšie bolo však ich prekvapenie, keď som ich napolo vážne zahriakol, čokoládu im spod nosa vzal a spokojne ju pred ich zrakom zož… – skonzumoval. To ste mali vidieť ako pozerali. No a samozrejme, tu nastal zlomový prechod od „dážďovky“ k hlavnej téme.

Katechézka: Všetci počúvali, pretože zažili niečo nezvyčajné a požadovali si odpoveď. Teda nech sa páči, pustil som sa do toho:

„Tak takto nejako to asi môže vyzerať v pekle. Kdežééé, tam už po perfektnej atmosfére aká vládne u nás na stretku nie je ani chýru. Tam totižto každý hrabe iba pre seba!

A zrazu som sa rozhovoril o tom, čo som mal už vopred pripravené… .“ Na záver samozrejme nechýbala väčšia a lákavejšia čokoláda so slovami: „… a takto to vyzerá asi v nebi. Dúfam, že nabudúce tiež niečo prinesiete a neporušíte tradíciu.“ A tak vznikla naša povestná „nebeská čokoláda“, ktorú občas niektorý z chalanov na stretko priniesol.

Príbeh: Je veľmi vhodný ako doplnenie hlavnej témy. Často z neho môže vzniknúť i spoločné predsavzatie.

Predsavzatie: Tak ako? Čo by napomohlo tomu kúsku neba teraz na našich stretkách a neskôr i tomu večnému?! Čo tak toto a toto…? Ideme do toho takým a takým spôsobom! Nezabudni, aby to boli veci konkrétne a ľahko splniteľné.

Činnosť: Môže to byť nejaká hra, spoločná práca na klubovni, či plánovanie budúceho výletu… Má to byť však niečo, čo strhne všetkých. Žiadne posedávanie. (Čo teda práve na dnešnom stretku?)

Záver: Tu je priestor pre zablahoželanie oslávencom, podľa uváženia tento bod môžeš presunúť i na začiatok stretka. Ďalej to môžu byť rôzne vyhodnotenia, oznámenia presných termínov akcií, odmeny…

Záverečná modlitba: A ňou sa opäť všetko končí. Spokojne ňou môžeš poveriť i niektorého z chalanov, prípadne dať priestor pre modlitbu každého („kolečko“).

Ponúkam ti tu i jeden úplne konkrétny príklad prípravy stretka, ktoré sa nedávno odohralo. Takto vypracované stretnutia si môžeš spokojne odkladať. Budú ti v budúcnosti cennou pomôckou…

Katechézka č. 3 – liturgické znaky a pomôcky

 Adresáti: chlapci, 7. ročník, miništranti, počet 13

Cieľ: aby chlapci spoznali a pochopili, čo symbolizujú jednotlivé znaky a prehĺbili si vedomosti z bohoslužobných predmetov.

Konkrétne postoje:

–          stretko rozdelím na dve, približne vyrovnané skupiny

–          katechézka bude prebiehať formou testu

–          odpovede si budú vypracovávať písomne, spoločne ako skupina.

–          nechám dostatočný čas, aby sa chlapci mohli poradiť.

–          na konci im oznámim správne odpovede s tým, že ku každej pridám krátke vysvetlenie, opis, význam, použitie…

–          chlapci budú počúvať, pretože budú zvedaví, či majú odpovede správne.

–          Za každú správnu im pripočítam jeden bod. Zapísať na zvláštnu veľkú bodovaciu tabuľku z papiera.

Prostriedky a pomôcky: víno, chlieb, sviečka, kríž, kalich, cibórium, vélum, abak, pala, korporál, paténa, purifikatórium, bodovacia tabuľka, hrubá fixa, papier a pero pre chlapcov (2x).

Prevedenie:

a)      modlitba na začiatku stretka

b)     po úvodnom zapisovaní účasti a porozprávaní sa, atmosféru upriamim na počúvanie pomocou vtipných zážitkov, ktoré sa stali počas miništrovania. Potom spontánne prejdem na príbeh …

c)      príbeh: „Bolo to pred niekoľkými rokmi. Miništroval som v istom kostole, keď sa tam prihodila… (chvíľka napätia) – jedna veselá vec. Kňaz poslal miništranta do sakristie po purifikatórium. Dlho ho nebolo, potom vyšiel a viete, čo mu víťazoslávne podával? Kadidelnicu… – nesmejte sa toľko, bol by som veru zvedavý, čo by ste mu doniesli vy…

d)     katechéza prebieha formou ankety. Z kufra vyberám jednotlivé predmety a kladiem im otázky spolu s opisom danej veci: „…používa sa to ako podložka pod korporál. Je to tvrdý štvorec obtiahnutý ozdobnou látkou, prikrýva sa ňou kalich, aby po premenení doň nespadli žiadne nečistoty… – odpoveď chlapcov: „pala“. Správne, skôr ako pôjdeme ďalej, kto by mi vedel povedať podľa čoho sa na Svätú omšu vyberá jej farba? … – a takto pokračujeme ďalej.

e)      Na konci v rámci vyhodnotenia zopakujem ešte raz správne odpovede a tým dosiahnem, že si to ešte lepšie zapamätajú.

f)       predsavzatie: zistiť do budúceho stretka význam ľubovoľných troch znakov na svätej omši.

g)      Hra  –  „elektrika“.

h)     dohodnutie sobotňajšieho miništrantského výletu s opekaním.

i)        záverečná modlitba, záver

(spracoval: Laco Harčár)

             Takto pripravené stretko trvá približne hodinu a pol. Je to optimálny čas. „Menej“ by pravdepodobne na všetko nestačilo a „viac“ by sa prehuplo do rozmrzelosti a nepozornosti chalanov. Vytratil by sa ti tak u chlapcov pekný dojem zo stretka. Taktiež som ti tu nepísal o mnohých a mnohých iných spestreniach našich stretnutí, akými je písanie si kroniky a čítanie na začiatku po modlitbe zápisu z poslednej akcie, stretnutia, či výletu… Potom to môžu byť rôzne minisúťaže, skúšky, ktoré sa dajú počas stretnutí plniť (morzeovka, topografia alebo uzly … – neskôr sa to využije na výpravách za mesto).

Je zaujímavé, že aj keď najväčší dôraz je kladený na hlavnú tému (katechézku), tá trvá obyčajne len 10 – 15 minút. Viac by mladší chalani asi nevydržali obsedieť. Neskôr sa u starších chalanov predlžuje do debaty a uberá z hier. Opísal som ti do dosť v skratke, preto teda ešte trochu širšie k tomu najhlavnejšiemu…

 

linky pre inšpiráciu:

http://ruksak.sk/stretko.htm

http://www.animosi.wz.cz/nns.htm

http://www.animator.sk/

Facebooktwittergoogle_plusmail

Discussion

No comments yet.

Post a Comment

 

Dnes

Liturgické čítania na dnes

    5o4u.com od roku 2013:

    • Návštev celkom: 6 100 714
    • Celkom návštevníkov: 343 213