//
you're reading...

scenáre a programy

Sv. Nerus a Achileus (scenár)

Sv. Nerus a Achileus

 

CH:      (snaží sa prečítať mená na podstavci) Svätí Nerus a Achileus.

H:        Sú to málo známi svätci. Boli vojakmi. Počas prenasledovania kresťanov mučili odsúdencov a vykonávali popravy.

CH:      To museli byť riadni tvrďasi.

H:        Bola to ich práca.

CH:      Ako sa stali svätými? Zmenili sa len tak, odrazu?

H:        Asi im nedalo pokoj to, ako odhodlane zomierajú prví kresťania za svoju vieru. Nakoniec sami zomreli pre Krista.

CH:      Chcel by som vidieť ich veliteľa, ako sa zatváril, keď mu oznámili, že už viac nebudú mučiť kresťanov.

V:         (V, vojaci, kresťania – v diaľke, za obecenstvom) Hýbte sa, mrciny! A prestaňte toľko spievať, ide mi to na nervy!

CH+H:  (uvidia ho, odbehnú, sadnú si medzi deti a sledujú dej)

N+A:    (hrajú kocky, zabratí do hry)

V:         Vedieme vám prácu! (zakašle) Zdá sa mi, že sa nudíte.

N+A:    (strhnú sa, postavia sa do pozoru)

V:         Poriadne ich zbičujte! Býky potrebujú cítiť krv! A nešetrite ani tieto krásky. Chcú radšej zomrieť, ako by sa mali zrieknuť svojej bláznivej viery. Hlupane! A toho starého poriadne priviažte, aby vám neodkväcol hneď pri stĺpe. Cisár má dnes chuť na dlhšie divadielko. (odíde)

N:        (ironicky, posmešne zdvorilo) Nech sa páči, budúce mŕtvolky! Prosím, nasledujte ma.

A:         Ak nám ráčite dovoliť, trošku si zašportujeme na vašich chrbátoch a až potom vás odvedieme k divokej kravičke.

N:        Možno budete mať tú česť a zoznámite sa s levom!

A:         To sa veru nestáva každý deň. Vidieť na vlastné oči živého leva… hm… A vy ho uvidíte aj zvnútra!

N:        Hej, najprv zuby, potom krk a cez črevá šup! do brucha. Mňam, mňam! Tam sa budete krútiť a miešať so zvyškami vašich kolegov, ktorých zjedol minule. (odvedú ich)

(hudba, zvuky biča, plač, modlenie, vzdychy…)

A+N:    (vracajú sa, utierajú si ruky a čelá)

N:        Vôbec to nie je taká zábava ako bičovať zlodejov a vrahov. Taký vrah ziape, preklína a nadáva a ty máš radosť, že mu môžeš jednu vyťať, lebo si to zaslúži. Ale títo kresťania… Prečo nám ich vodia? Nevraždia, nekradnú…

A:         Nechcú uctievať našich bohov.

N:        Veď v tých už neverí skoro žiaden Riman.

A:         To je pravda, no aspoň sa zúčastňujeme na obradoch a cisára považujeme takisto za boha. Oni odmietajú vzdávať cisárovi také pocty ako svojmu Bohu.

N:        A čo, cisár sa vari bojí, že mu tá hŕstka podkope v Ríme autoritu?

A:         Je ich stále viac a viac…

N:        Myslíš, že majú v pláne ovládnuť ríšu? Pochybujem. Je čudné, že tak odhodlane zomierajú. Ja by som za žiadneho boha nedal ani palec na nohe. No čo, tak im treba, keď sú takí hlúpi.

A:         Vedú ďalších.

N:        Oh! Myslel som, že cisárovi nadnes stačilo. Už som chcel mať voľno.

A:         (vezme kocky, veselo) Ak hodíš väčšie číslo ako ja, spravím to aj za teba.

N:        Súhlasím. A keď nie?

A:         Urobím to aj tak, ale kúpiš mi víno za polovicu tvojho žoldu.

N:        Platí.

(hádžu kockami, Nerus podvádza)

A:         Ty máš teda štastie!

N:        Ha, ha! Mám voľno! A víno si budeš musieť zaplatiť sám.

V:         (vedie ďalších kresťanov) Týchto tu odvediete k aráne až o dva dni. Chystá sa veľkolepá zábava spojená s hrami a gladiátorskými zápasmi. Má to byť najmasovejšia komédia, akú kedy vymysleli cisárovi priatelia. Je to prekvapenie k jeho narodeninám. Majú sa jej zúčastniť aj vojaci prvých desiatich légií. Budete stáť v uličkách a držať cisárske zástavy. Zbičujte ich až tesne pred predstavením. A dajte si záležať! Krv musí byť cítiť až v štvrtých radoch. Sú to cisárove narodeniny. (odíde)

N:        To je sen?! Teraz, keď som vyhral stávku, tu mám trčať celé dva dni a strážiť smiešnych hlupákov, čo sa dajú pozabíjať pre primitívne rozprávky?! Achileus, povedz niečo!

A:         Niečo.

N:        Povedz niečo viac.

A:         Niečo viac.

N:        (kývne rukou)

A:         Priviažeme ich k stĺpom?

N:        A načo? Chce sa ti? Potom ich budeme musieť aj tak odviazať a odviesť ku Koloseu. Nech si tu stoja. Jesť aj tak nedostanú.

N+A:    (znovu hrajú kocky)

Kr.:       (ozerajú sa, potichu rozprávajú, perami odriekajú modlitby)

N:        (sem-tam mrkne na kresťanov) Hej, ty starý(á)! Poď sem!

St.:       (príde k nim)

N:        Prečo si nevyužil(a) možnosť zachrániť si život? Stačilo len odprisahať na našich bohov proti tej tvojej smiešnej viere. O čo ti ide?

St.:       Je mi milšie zomrieť pre Ježiša, ako ho zaprieť a žiť ďalej.

A:         To je ten Nazaretský, čo okolo neho bolo toľko kriku?

St.:       Hej, ten, ktorý za nás položil svoj život a vykúpil nás z hriechov. Otvoril nám cestu k večnému životu..

N:        Čože?!

A:         Taľafatky.

N:        Počkaj, je pravda, že ho volali Božím Synom? Mnohí z vás kričia pri smrti: „Ježiš, vezmi nás k Otcovi!“

A:         Bol Žid, nie?

St.:       Boh sľúbil našim otcom Vykupiteľa. Proroci vraveli, že vzíde z Dávidovho rodu, no nebude iba človekom. Robil mnohé znamenia. Uzdravoval chorých, rozmnožoval chlieb…

A:         (ironicky) …kriesil mŕtvych…

St.:       (vážne) …kriesil mŕtvych. V ňom sa splnilo Písmo.

N:        Prečo ho zabili?

A:         Zabili ho Židia alebo Rimania?

St.:       Keby ho veľkňazi a zákonníci nevydali Pilátovi, Pilát by ho nedal ukrižovať.

A:         Tu to máš! Sú to len záležitosti Židov. Neviem, prečo sa do toho máme montovať my.

N:        Ukrižovali ho? Nepríjemná smrť. Vás síce čaká ešte horšia. Vráť sa k ostatným.

A:         (hádže kockami, podá Nerovi)

N:        (pomaly hŕka) Achileus, ako dlho by si chcel žiť?

A:         Čo ja viem, sedemdesiat osemdesiat rokov. Prečo?

N:        Dobre. Si starý, máš osemdesiat rokov – a teraz čo? Ležíš na smrteľnej posteli, okolo teba ľudia plačú a ty si už predstavuješ, ako ťa v zemi budú obhrýzať červíky, až kým ťa celkom nezjedia. Ostane z teba iba holá kostra. Nič viac. Toto by mal byť koniec slávneho vojaka Achilea, ktorý dokázal trafiť oštepom vrabca z päťdesiatich krokov, vypil naraz trištvrte suda vína, preskočil horiacu vatru a doma mu visí vyznamenanie od cisára? Taký koniec by ti stačil?

A:         Všetci raz zomrieme.

N:        Videl si, ako zomierajú kresťania? Ich po smrti niečo čaká. Myslíš, že ten ich Boh môže existovať?

A:         Neviem. Pozri, koľkých bohov sme mali my, a ako to s nami dopadlo. A cisár je vraj tiež boh.

N:        Dokázal by nám cisár predĺžiť život alebo vymyslieť nejakú druhú časť života po smrti?

A:         Cisár? Ten vie len písať hlúpe básne a rehotať sa na gladiátorských zápasoch.

N:        (ukáže na kresťanov) Nech nám niečo povedia o tom večnom živote. Ak to budú hlúposti, s radosťou ich zajtra všetkých vyšľahám korbáčom. Ale ak mi budú vedieť dokázať, že…

A:         Tak to idem počúvať aj ja. Žiť sedemdesiat rokov, aby ma nakoniec zožrali červíky, je nezmysel. (odídu ku skupine kresťanov)

CH:      (k N+A) Rozmýšľate celkom logicky. Po smrti musí niečo existovať, ináč by tento život bol úplne na figu.

H:        Teraz im kresťania rozprávajú o Bohu, o Ježišovi, o chlebe, ktorý je Ježišovým telom, o tom, ako majú žiť a čo ich čaká po smrti, ak uveria v Boha.

CH:      Dokážu prijať všetko? Veď takým vojakom nemusí všetko vyhovovať.

H:        Uvidíš. Má v tom prsty aj Duch Svätý. Bez Neho by to bolo možné iba v rozprávke. (odídu)

V:         (+ dvaja vojaci) Prečo ešte nie sú pripravení? Hry sa začínajú o pár hodín. Odsúdenci z ostatných väzníc sú už zhromaždení pred arénou. Znížim vám žold.

N:        (odloží prilbu a meč) To už asi nebude treba. Je mi ľúto, ale ja viac žiadneho kresťana nezbičujem.

A:         Ani ja.

V:         Odmietate poslušnosť?

A:         Máme na svedomí mnoho nevinných, ktorých sme dobili až na smrť. No veríme, že ten, čo za nás zomrel, nám odpustí a príjme nás do svojho kráľovstva.

V:         Dali ste sa poblázniť týmito chudákmi? Vezmite cisárske zástavy a odprisahajte na našich bohov. Budete môcť ďalej slúžiť vo vojsku a stihne vás len mierny trest. Rýchlo prisahajte!

N:        Budeme slúžiť vo vojsku, ale zmeníme si pána. Odteraz nám bude žold vyplácať Ježiš Kristus.

V:         Čože?! Vy ste sa zbláznili! Poslednýkrát vám hovorím – prisahajte proti týmto bludom!

A:         Nie, pane! Radšej si zvolíme smrť.

V:         Radšej smrť? Tak dobre. Zúšastníte sa cisárových osláv, no nie ako hrdí nosiči jeho zástav, ale ako biedne obete – potrava pre levy! (viažu im ruky)

N:        Achileus, ešte som ti dlžný víno za polovicu môjho žoldu. Ty si vyhral tú stávku. Ja som podvádzal. Odpusť mi.

A:         Odpúšťam ti. A to víno si vynahradíme v nebi. Myslím, že tam budeme mať dosť času oslavovať. Drž sa, bratu!

N:        Aj ty! Ježiš musí mať statočných vojakov! (odvedú ich)

H:        V aréne neniesli cisárske zástavy, ale stali sa živými zástavami Ježiša Krista.

CH:      Teraz si už sedia niekde v nebi a vynahrádzajú si to víno, čo vyhral Achileus. (zarazí sa) Myslíte, že v nebi sa pije víno?

(hudba, CH+H odchádzajú)

Scenár si môžete stiahnuť v .doc formáte TU.

Facebooktwittergoogle_plusmail

Discussion

No comments yet.

Post a Comment

 

Dnes

Liturgické čítania na dnes

    5o4u.com od roku 2013:

    • Návštev celkom: 7 776 425
    • Celkom návštevníkov: 384 892