//
you're reading...

scenáre a programy

Sv. Perpetua a Felicita (scenár)

Sv. Perpetua a Felicita

 

(4-5 herci stoja ako sochy – svätci so svojimi nástrojmi umučenia, zopnuté ruky, oči obrátené k nebu…)

Spr.:     (za ňou si návštevníci múzea zvedavo obzerajú sochy, fotia sa pri nich) Nachádzame sa v najkrajšej miestnosti tohto múzea. Sochy, ktoré vidíte po oboch stranách, pochádzajú z desiateho až dvanásteho storočia. Sú to podobizne kresťanských mučeníkov, ktorí zomreli pre svoju vieru za veľkého prenasledovania cisárov Nera, Marka Aurélia, Valeriána a Diokleciána v prvých troch storočiach nášho letopočtu. Napravo môžete vidieť veľmi vzácne súsošie. Kedysi zdobilo oltár Benátskej baziliky, no po viacnásobnom reštaurovaní bolo prevezené sem spolu s podobizňami prvých pápežov. Tie si budete môcť pozrieť v ďalšej miestnosti. Všimnite si výzor tejto svätice. Tu je až hmatateľne cítiť autorovo majstrovstvo. Doslova z nej sála niečo nebeské. Ešte viac to môžeme sledovať na postave svätého Pavla – tohto velikána kresťanstva. Zaujímavá je aj podobizeň svätého Šebastiána.

CH:      Vyzerá ako Robin Hood.

Návšt.: Pssst!

Spr.:     Všimnite si, ako naturalisticky ho autor zobrazil v poslednej minútke pred smrťou. Nech sa páči, poprezerajte si to všetko, a potom sa môžete pomaly presunúť do ďalšej miestnosti. (odíde spolu s pár návštevníkmi, ktorí sa jej niečo pýtajú)

Návšt.: (prezerajú si sochy, postupne odchádzajú)

CH:      (skúša rôzne pózy, chce sa odfotiť pri sochách)

H:        (prichádza, utiera prach zo sôch)

CH:      Mohol by som vás poprosiť…? Keby ste ma odfotili pri tejto soche.

H:        Ó, pravdaže.

CH:      Mám sa usmievať? Počkajte, postavím sa trochu inak. Tak. Dobre? Alebo ešte predsa chvíľku počkajte. Uhm. Môže byť.

H:        No, teraz je to dobre. Pozor! Á, je to!

CH:      Ďakujem vám veľmi pekne. Viete, chcel by som mať odtiaľ nejakú pamiatku. Dovidenia! (ešte si trochu prezerá sochy, chystá sa odísť)

H:        (utiera prach) Zaprášila si sa poriadne, však? Už ťa utieram, neboj sa. Viem, že nemáš rada, keď ťa toľko fotografujú, no chápeš, tu nejde o tvoju slávu, ale o povzbudenie pre týchto ľudí. Vaše svedectvá môžu mnohých priviesť bližšie k Bohu…

CH:      (zarazený, vráti sa k H) Vy sa s nimi rozprávate?

H:        Áno, sú to moji priatelia.

CH:      Oni vás akože počujú?

H:        No, hej, jasné! Počujú, dokonca mi aj veľmi pomáhajú. A určite nielen mne.

CH:      Ja sa občas tiež modlím k svojmu patrónovi. Hm. Poznáte ich životy, však? Mohli by ste mi miečo porozprávať trebárs o – Perpetue a Felicite?

H:        Môžu ti to porozprávať aj sami. Pozeraj sa. No niektoré scény sú príliš krvavé. Nebudeš sa báť?

CH:      Zavriem oči.

H:        Tak dobre. Perpetua a Felicita boli mladé ženy, ktoré sa ešte len pripravovali na krst. Boli katechumenkami. Perpetua pochádzala z poprednej rímskej rodiny a Felicita slúžila v ich dome ako otrokyňa. Keď im úrady nariadili domáce väzenie, kým sa nezrieknu viery, obe prijali krst. Nato ich odviedli do väzenia. (zájdu)

P+F:     (sedia vo väzení, strápené, no snažia sa navzájom utešovať)

O:        Vravel som ti, že sa to takto skončí. Čo z toho máš? Doma ti plače malé decko, no ty sa tu hráš na hrdinku a chystáš sa zomrieť kvôli hlúpym báchorkám. Zachráň sa, kým sa dá!

P:         Ocko, prosím ťa, prestaň! Vieš dobre, že to nie sú báchorky. Keby si sa len trošku menej bál, možno by si sám uveril.

O:        Ja sa nenechám nikým poblázniť a určite nedovolím, aby mi niekto nahučal do hlavy, že je lepšie dať sa zabiť, ako žiť v pokoji so svojou rodinou. Ak sa nezriekneš tej hlúpej viery, zmením testament a tvojím deťom nezanechám ani halier.

P:         Môj syn dostal iný poklad, ale ten sa nedá prepočítať na peniaze.

O:        Zase ma ideš kŕmiť tými bláznivými rečami o večnom živote? Vidím, že si nedáš povedať, dievča. Dnes som tu už asi naposledy. No pamätaj, tvoje deti nedostanú z môjho majetku ani najmenší prášok. (odíde)

F:         Netrápte sa, moja pani. Boh sa o vášho syna postará.

P:         Ešte stále si sa neodučila volať ma pani? Veď pred Bohom sme si všetci rovní. A teraz možno ešte viac. Ako sa cítiš? (pozrie na Feliciino brucho – je tehotná) Veľmi kope?

F:         Až tak veľmi nie. Myslím, že to bude dievčatko.

P:         Možnože predsa chlapček, len sa snaží byť k tebe ohľaduplný. Zlaté dieťa! (zasmejú sa)

F:         (zvážnie) Aké zvyky platia na rímskych súdoch pre tehotné ženy?

P:         Neviem, Felicita. Sú tam vraj určité výnimky, no presne by som ti…

F:         Bojím sa.

P:         Pán bude pri nás. Vždy mysli na to, ako za nás trpel On. A čo všetko nás čaká po smrti. Netešíš sa?

F:         Ó, pravdaže sa veľmi teším. A viem, že sa tam stretnem aj so svojím manželom a raz aj s týmto stvoreniatkom. Niekto sem ide. Žeby už šli po nás?

V:         Ktorá z vás je Perpetua?

P:         Ja.

V:         Vezmite ju! (odvádzajuú ju)

P:         Modli sa za mňa, Felicita!

F:         (s plačom) Áno, moja pani. Budem sa veľmi silno modliť. Dobrý Bože! Už toľkí pred nami Ťa oslávili svojou krvou. Chceme aj my patriť medzi Tvojich verných, len nám daj silu vydržať až do konca. A ak je to Tvoja vôľa, ušetri od tej hrôzy moje dieťatko, ktoré sa má čoskoro narodiť.

V:         (vedú Perpetuu)

P:         (žiari)

F:         Moja pani! Perpetua! Ty žiješ? Čo sa stalo?

P:         (počká, kým odídu vojaci) Niekto asi podplatil stráže. Odviedli ma do malej izbičky, kde bol môj synček. Neviem, kto ho tu priniesol. Mohla som ho držať na rukách. Felicita, chápeš to? Aký je Pán Boh dobrý, že mi to dovolil! Viem však, že to bolo naposledy.

CH:      Aký zvláštny trest môžu dať Felicite ako žene, ktorá čaká dieťa? Veď už to väzenie musí byť pre ňu strašné.

H:        Neviem, aké výnimky platili na rímskom súde. Ale neboj sa, Pán Boh je veľmi vynaliezavý. Nenechá ju len tak.

(plač, nejaká postava odnesie od Felicity dieťa)

CH:      Čo sa to deje?

H:        Felicite sa predčasne narodil synček. Ale je zdravý. Bude z neho statočný a verný kresťan. Ktovie, možnože aj kňaz.

P:         Ó, vďaka Bohu! Len nech ho vychovajú dobrí ľudia. Felicita, spokojne lež, teraz musíš oddychovať.

F:         Konečne sa môžem úplne odovzdať do Božích rúk. Viem, že Pán sa mi o syna postará.

S:         Perpetua!

P:         Oh, Sofia, čo tu robíš? Otec?!

S:         Perpetua, zriekni sa tej viery. Povedz, že ťa niekto nútil a pokrstil ťa v noci, keď si o ničom nevedela.

O:        Ešte stále máš šancu. (potrasie mešcom)

S:         Mysli na dieťa. Pozri, koľkí už zomreli, a nemá to vôbec nijaký význam. Vraj kresťania majú robiť dobro. Ale čo dobrého urobíte, keď sa dáte pozabíjať? No povedz, komu tým pomôžete?

P:         Oh, ako mi je vás ľúto. Modlím sa, aby vám Boh dal milosť pochopiť a uveriť, že pre Jeho meno sa oplatí trpieť. Rada by som aj tisíckrát zopakovala všetko mučenie, ktoré nás čaká, len aby som naveky mohla žiť s Ježišom.

O:        Je bláznivá! Poďme preč, nemá to žiaden zmysel!

S:         Perpetua, nechcem, aby si zomrela. Stačí povedať na súde, že si bola opitá, aleo že ťa niekto vydieral. Že si nikdy nemala nič spoločné s kresťanmi. Myslieť si môžeš hocičo, len povedz jednu takúto vetu. Tvoj otec už urobí ostatné. Má tu veľký vplyv. Môže ťa odtiaľto dostať. Len neprisahaj na Ježiša!

V:      (odvedú P+F)

P:         Felicita! Pán nám dá silu! On bude za nás hovoriť pred súdom. Len s radosťou svedčme o Jeho kráľovstve. Otec, nech ťa Pán sprevádza a dá Ti pocítiť svoju lásku a milosrdenstvo. Aj tebe, Sofia!

(odvedú ich)

S:      (s plačom odchádza)

CH:      Dajú ich zožrať levom?

H:        Najprv ich zbičujú, potom spútajú sieťami a dajú týrať divej krave. A nakoniec im zotnú hlavy.

CH:      Strašné! Prečo Boh dopustí takú bolesť? Prečo hneď nezasiahne? Mohol by spraviť všelijaké zázraky a aj tí, čo nenávidia kresťanov, by mohli uveriť. Takému dôkazu by sa už nevzpierali.

H:        (usmeje sa) Keby Boh chcel, mohol by urobiť, aby všetci ľudia verili a robili to, čo sa páči Jemu. Ale On chce, aby sme sa Ho sami rozhodli hľadať, milovať, uctievať ako Jediného, aj napriek tomu, že sme Ho nikdy nevideli, a zachovávať Jeho prikázania. Rozumieš? Toto je viera. So stopercentnými dôkazmi by to už bola veda, nemyslíš?

CH:      Uhm, asi áno.

Tento scenár si môžete stiahnuť v .doc formáte TU.

Facebooktwittergoogle_plusmail

Discussion

No comments yet.

Post a Comment

 

Dnes

Liturgické čítania na dnes

    5o4u.com od roku 2013:

    • Návštev celkom: 7 776 427
    • Celkom návštevníkov: 384 893