//
you're reading...

Modlitba 2013

ZÁVER/ 5 stupňov modlitby

images

Ako hovorí sv. Augustín: „Kto sa naučí modliť, naučí sa žiť“

Materiály zo záverečného stretnutia o modlitbe po ukončení príhovorov MODLITBA 2013:

MODLITBA K BOHU (rozhovor s Bohom):

Ako by asi vyzeral rozhovor Boha s človekom dnešnej dobry, kotrý sa modlí Otče náš ako svoju dennodennu „dávku“ zaručujúcu, že Boh ho po smrti uuurčite zoberie priamo k sebe…?
“Otče náš, ktorý si na nebesiach… “
Áno… Tu som…
Prosím, nerušte ma… Modlím sa!
Ale, volal si ma… !
Volal? Nikoho som nevolal. Modlím sa… ” Otče náš, ktorý si na nebesiach…”
Ah !!! To si stále ty ?
Ako ?
Volal si ma! Povedal si : ” Otče náš, ktorý si na nebesiach “. Tu som. Čo môžem urobiť pre teba ?
Nevolal som. Modlím sa. Každý deň sa modlím Otče náš. Modlitba mi robí dobre. Akoby som si splnil úlohu. A necítim sa dobre, pokým sa nepomodlím.
Ale ako môžeš recitovať Otče náš, a pritom nemyslieť, že všetci sú tvoji bratia ? Ako môžeš opakovať: ” Ktorý si na nebesiach ” ak nevieš, že nebesá – to je pokoj, že nebesá – to je láska pre všetkých ?
Veru, na to som nemyslel…
No…Pokračuj v modlitbe.
„Posväť sa meno tvoje…”
Počkaj! Čo chceš tým povedať ?
Čo tým chcem povedať? Ako to môžem vedieť ?Jednoducho je to časť modlitby !
” Posvätiť ” znamená uznať za skutočného otca, ktorý dáva život každej bytosti, ktorý si zaslúži rešpekt, svätý, posvätný…, kto vkladá svoju dôveru do mňa a nie do poisťovní sveta.
Teraz rozumiem. Nikdy som však nemyslel, čo znamená slovo „posvätiť“. “Príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi…”
To hovoríš vážne ?
Áno ! Prečo nie?
A čo robíš, aby sa tak aj stalo?
Ako, čo robím? Nič! To je časť modlitby… Bolo by však dobré, keby si mal aspoň trochu pod kontrolou, čo sa deje v nebi a tiež na zemi…
Mám mať trochu kontroly nad tvojim životom ?
Nuž… Idem do kostola!
Na to sa nepýtam ! Akým spôsobom sa správaš k bratom, ako míňaš peniaze, koľko času venuješ televízii, internetu, reklamám, obchodom, a koľko času venuješ mne ?
Prosím ťa, nekritizuj ma !
Prepáč. Myslel som si, že ma žiadaš, aby sa stala moja vôľa. Ak by sa tak malo stať… Čo robiť s tými, ktorí sa modlia a prijímajú moju vôľu, zimu, teplo, dážď, prírodu, spoločnosť…
Máš pravdu, neprijímam tvoju vôľu, lebo sa sťažujem na všetko: ak zošleš dážď, chcem slnko; ak svieti slnko, sťažujem sa na horúčavu; ak je zima, zase sa sťažujem; žiadam zdravie, ale nestarám sa oň; zle sa stravujem, jem málo alebo jem príliš…
Dobre, že to uznávaš. Budeme spolupracovať, ty a ja. Budeme vyhrávať aj prehrávať. Páči sa mi tvoj nový postoj.
Pane… Teraz musím dokončiť modlitbu. Dnes mi trvá modlitba dlhšie ako zvyčajne… Pokračujem: ” Chlieb náš každodenný daj nám dnes… “
Počkaj ! Pýtaš odo mňa hmotný chlieb? Človek nežije len z chleba, žije tiež z môjho Slova. Keď žiadaš odo mňa chlieb, spomeň si na tých, ktorí ho nemajú. Môžeš ma žiadať o čokoľvek, pokladaj ma za svojho milujúceho Otca! Som zvedavý na pokračovanie tvojej modlitby…
„Odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojim vinníkom…”
A brat alebo sestra, ktorých odmietaš ?
Pane! Ako by som mohol odpustiť tým, kvôli ktorým trpím? Teraz nemôžem ani zabudnúť. Je veľmi ťažké odpúšťať…
Ale.. Čo teda chceš povedať modlitbou ? Volal si ma a ja som prišiel. Želal by som si, aby si odtiaľto odišiel bez nenávisti. Chcel by som, aby si bol úplne upokojený. Nie je dobré, ak v srdci nosíš celú váhu hnevu. Rozumieš?
Ale ako mám odpustiť, keď tí, čo mi robili zle, nikdy o to nežiadali?
A čo ak tí hriešnici požiadali mňa o odpustenie, lebo si vôbec nevedeli predstaviť, že by si im ty mohol odpustiť…
Áno, iste, ale ako to mám vedieť? A skutočne je možné odpustiť, keď hriechy sú príliš ťažké…?
Áno! Vidím… to presahuje ľudské pochopenie. Ani môj syn to nemohol urobiť pri svojej obete na kríži. Ja môžem všetko zmeniť, stačí, ak si to úprimne želáš…
Ach ! Áno, konečne som pochopil zmysel jeho zvolania o pomoc : ” Otče, prečo si ma opustil?” Ten strašný pocit ťažkého bremena, ktoré nemôže človek sám uniesť…
Dobre si to pochopil. Zver mi svoju neschopnosť odpustiť a ja to urobím za teba, ak o to požiadaš.
Vďaka Pane, že si ma oslobodil od tejto váhy. Táto vina ma dusila a bránila mi normálne žiť.
Vidíš aké je to jednoduché, ak mi dôveruješ…! Ako sa teraz cítiš ?
Dobre, skutočne dobre! Po pravde, nikdy som sa tak dobre necítil… Rozprávať sa s Bohom robí skutočne dobre…..
Teraz dokončme modlitbu. Pokračuj…
„A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého…”
Výborne ! Urobím to, ale vyhýbaj sa situáciam, ktoré by ťa priviedli do pokušenia.
Čo tým chceš povedať ?
Nezostávaj v spoločnosti osôb, ktoré ťa vedú k špinavým, nečistým obchodom… Zanechaj zlobu, nenávisť. To vedie len na pochybné cesty… Nepoužívaj také únikové cesty…
Nerozumiem ťa!
Ale rozumieš ! Už si mi to viackrát urobil. Dáš sa na pochybné cestičky a potom voláš o pomoc.
Hanbím sa Pane, odpusť mi!
Prirodzene, odpúšťam ti! Vždy odpúšťam tomu, kto je pripravený tiež odpúšťať. Ale keď ma budeš znova volať, spomeň si na našu konverzáciu, mysli na slová, ktoré mi hovoríš. Teraz dokonči modlitbu…
Dokončiť?Ah, áno,”AMEN ! “
A čo znamená “Amen ” ?
Neviem. To je koniec modlitby.
Povieš AMEN, keď budeš súhlasiť so slovami, ktoré si vyslovil a keď budeš nasledovať moju vôľu plnením mojich prikázaní, lebo AMEN znamená NECH SA TAK STANE, je to súhlas s tým, čo si práve povedal…
Ďakujem Pane, že si ma naučil túto modlitbu, a teraz ďakujem aj za to, že si mi ju vysvetlil…
 

MODLIŤ SA JE POTREBNÉ

„Chcem sa naučiť modliť sa, ale odkiaľ mám začať? Prakticky čo mám robiť? Ktorou cestou mám ísť?“
Na tieto otázky sa týchto pár strán pokúsia odpovedať jednoduchým a konkrétnym spôsobom.
 
 Ježiš veľa hovoril o modlitbe
 
Hovoril slovami a hovoril skutkami. Skoro každá strana evanjelia je lekciou modlitby. Môžeme povedať, že každé stretnutie muža, ženy s Kristom sa stalo lekciou o modlitbe.
Ježiš nás uisťoval, že Boh Otec vždy odpovie na prosbu, ktorá bola vyjadrená s vierou a celý jeho život potvrdzuje túto skutočnosť. Ježiš vždy odpovedá, aj zázrakom, človeku, ktorý sa naň obracia s výkrikom viery. Podobne sa správal aj k pohanom. Slepec z Jericha, stotník, kanaánčanka, Jairus, žena postihnutá krvotokom, Marta – Lazarova sestra, vdova, ktorá plače nad mŕtvym synom, otec epileptického dieťaťa, Panna Mária na svadbe v Káne Galilejskej sú nádherné stránky o účinnosti modlitby.
Ježiš nám doslova zanechal celé „lekcie“ o modlitbe.
 
– Učil nás, aby sme neboli veľavravní, keď sa modlíme. Odsúdil prázdny verbalizmus: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť“ (Mt 6,7).
– Učil nás, že nemáme sa modliť preto, aby nás videli: „Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci…aby ich ľudia videli“ (Mt 6,5).
– Učil nás, že máme odpúštať pred modlibou: „Keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy“ (Mk 11,25).
– Učil nás byť vytrvalými: „Treba sa stále modliť a neochabovať“ (Lk 18,1).
– Učil nás modliť sa s vierou: „Dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe“ (Mt 21,22).
 
Ježiš strávil v modlitbe celé noci
 
Ježiš venoval modlitbe mnoho času.
Keď nám dal Kristus príklad, môžeme brať modlitbu naľahko? Môže ju kresťan zanedbávať? Je možné žiť bez modlitby?
Ježiš odporúčal modlitbu, ktorou treba čeliť problémom života. Vedel, že niektoré problémy sú vážne a ťažké. Ako liek proti našej slabosti odporúčal modlitbu: „Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia“ (Lk 22,4O).
Hovorí nám, že na určitých križovatkách života je potrebné modliť sa, že iba modlitba nás uchráni pred pádom. Bohužiaľ su osoby, ktoré to nechápu kým sa nedokaličia. Nechápali to ani dvanásti a namiesto toho, aby sa modlili, všetci pospali.
Máme sa modliť, pretože nás Otec vypočuje. „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.
Alebo je medzi vami človek – pokračuje Ježiš – čo by podal synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo keby pýtal rybu, čo by mu dal hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré rady svojim deťom, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia“ (Mt 7,7-11).
Avšak Ježiš odsútil toho, kto sa skrýva za modlitbu, aby mohol zutekať pred problémami: „Nie každý, kto mi hovorí: °Pane, Pane,° vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 7,21).
Teda nemáme sa utiekať k modlitbe, aby sa tak vyhli problémom. To, čo nás Ježiš učí o modlitbe, netreba oddelovať od jeho všeobecného učenia. Podobenstvo o talentoch jasne hovorí, že človek musí využiť všetky svoje zdroje a ak zakope do zeme čo len jeden dar, je za to sám zodpovedný pred Bohom.
Ak však Kristus prikázal, že sa máme modliť, to znamená, že modlitba je pre človeka nevyhnutná.
 
 Bez modlitby kresťanský život je nemožný
 
Kresťan bez modlitby nemôže v živote obstáť: každodenná skúsenosť nám to dokazuje.
Aj satotný zákon lásky, ako ho formuluje Kristus, nie je možný bez sily modlitby: „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom ako som ja miloval vás“. (Jn 15,12) Iba vlastnými silami nikto nie je schopný zachovávať toto prikázanie.
Príkaz lásky nás presahuje, zapája, zasahuje celú našu existenciu, počnúc myšlienkami, slovami až po skutky, zahŕňa celý život, prevyšuje naše ľudské sily. Ani hrdina nie je v stave trvalo a do dôsledkov uplatňovať tento príkaz Ježiša Krista tak, ako si to on praje. Avšak človek, ktorý sa modlí, áno! Svätci su toho dôkazom.
Človek, ktorý sa modlí, je vlastne ten, ktorý sa naučil používať vo svojomn živote Božiu silu.
 
Dve svedectvá
 
Tu sú slová dvoch ľudí, ktorí si zasluhujú našu pozornosť:
Alexis Carrel, nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu, napísal: „Vplyv modlitby na ducha a na telo je dokázateľný tak ako v prípade……vylučovania. Ako lekár som videl ľudí, ktorí sa zbavili choroby a depresie tým, že sa odovzdane modlili, keď už každá medicína zlyhala…“.
A ešte: „Modlitba je prvok zrelosti, nevyhnutný pre úplný rozvoj osobnosti, je poslednou integráciou najhlbších schopností človeka. Iba modlitbou dosiahneme úplnú jednotu a harmóniu tela, inteligencie a duše, ktorá dáva ľudskej štruktúre potrebnú silu“.
William Parker, psychológ, ktorý sa podujal vedecky dokízať účinnosť modlitby nad človekom. Prišiel k tomuto uzáveru: „Modlitba je najdôležitejší prostriedok na rekonštrukciu a rehabilitáciu osobnosti človeka“. A v závere svojich výskumov napísal slávnu knihu, aby dokázal, že „modlitba môže zmeniť život v ktorejkoľvek chvíli, v ktorejkoľvek situácii sa človek ocitne a v ktoromkoľvek veku“.
Sú situácie, v ktorých už ľudská sila nestačí, jeho dobrá vôľa nedokáže dosiahnuť výsledky. Sú chvíle života, kedy človek, ak chce prežiť, potrebuje sa priamo stretnúť s Božou silou.
Bez modlitby sa nedá žiť.
 
 ETAPY MODLITBY
 
Modlitba je cestou, poznačená etapami rastu.
Dieťa, ktoré začne chodiť do školy, najprv sa musí naučiť držať v ruke pero a potom sa učí písať. Keď vyrastie, bude schopné naučiť sa stenografia a pracovať s počítačom. Skúsenosť učí, že modlitba sa skladá z piatich etáp rastu. Je ako horský štít, ktorý treba zdolať.
 
1. Etapa modlitby „prázdne slová“
 
Je to znetvorená modlitba, ne-modlitba. Pán Ježiš ju odsúdil, odmietol: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania“ (Mt 6,7). 
 
2. Etapa modlitby „monológ“
 
Keď si sem tam uvedomíme, že sa rozprávame s Bohom a dávame pozor na to, čo hovoríme a pritom Boh je od nás vzdialený na tisíc kilometrov, nie je osobou, nie je živý, nie je prítomný, necítime ho a vnímame ho skôr ako stratosférovú skutočnosť – vtedy je to náš monológ. Tento druh modlitby nie je účinný proti naším neduhom. po nej situácia zostáva ako predtým. Neuzdravuje, lež uspáva svedomie.
 
3. Etapa modlitby „dialóg“
 
„Zakotvili“ sme v modlitbe. Keď vieme nadviazať dialóg s Bohom, tak sa modlíme. Keď sa Boh pre nás stane osobou, živou osobou, ktorá cíti,vtedy nás vidí, miluje, participuje (on je stále taký, ale svojou povrchnosťou my si ho môžme aj nevšimnúť). Vtedy aj my sa stávame živými osobami, skutočne s ním komunikujeme a aj on môže vtedy skutočne s nami komunikovať.
 
4. Etapa modlitby „počúvanie“
 
Pýtame sa: Je modlitba niečo viacej ako dialóg?
Samozrejme, že vrcholom modlitby nie je dialóg. Ďalším prvkom modlitby je počúvanie. Keď sa modlitba stane pravidelným počúvaním, tak sme dosiahli vyššiu úroveň modlitby. 
                                       Päť vysielacích kanálov
 Boh hovorí. Akým spôsobom? Môžme povedať, že Boh si spravidla poslúži piatimi kanálmi, aby komuniákoval s človekom dobrej vôle. Sú to: myseľ, vôľa, city, obrazotvornosť, pamäť.
+ Myseľ. Boh nám umožňuje veci chápať, rozumieť im. Umožňuje nám chápať problémy v novom svetle, niekedy tak jasnom, že padnú ilúzie a máme čo robiť, aby sme zostali pokojnými.
Ale Boh neznepokojuje. Diabol áno. Boží hlas tak diskrétny, tak jemný, že na jeho udusenie stačí maličkosť.
+ Voľa. Boh nám umožňuje chcieť. Voľa smeruje k jasnosti. Je to ako so želiezkom, ktoré sa ocitne v magnetickom poli: voľa smeruje k Bohu, je poddajná ako želiezko pri dotyku s magnetom. Vieme čo máme robiť a máme aj máme na to aj dostatočné sily. Boh sa dotkol nášho srdca.
+ City. Po dlhšej modlitbe všetci sme pravdepodobne zažili intenzívne chvíle radosti. Ťažko to vysvetliť: raz je to radosť, inokedy iba hlboký pokoj a niekedy dojatie. Pravdepodobne sa Boh dotkol našich citov.
Ak potom vidíme konkrétne ovocie dobra, je skoro isté, že ten cit je výsledkom opravdivého stretnutia s Bohom. „Podľa ovocia spoznáte strom“ – povedal Pán Ježiš. Ak tieto dôverné chvíle s Bohom rozkmitajú našu nezištnosť, pomáhajú nám vyzrievať v láske, vyslobodzjú nás z osídiel egoizmu a pomáhajú nám stať sa skromnými, tak výsledky sú zjavné.
Lenže Boh sa vždy neprihovára len príjemným hlasom, niekedy aj výčitkami svedomia, nepokojom, pocitom prázdnoty. A predsa čaká, aby sme mu odpovedali. Uvedomiť si svoje nedostatky a limity, to už Boh v nás pôsobí, to je už opravdivý dar božej milosti. A on čaká na našu odpoveď.
+ Obrazotvornosť. V známom diele Jana z Arku, ktoré napísal Bernard Shaw, sudca dievčati hovorí: „Hlasy, ktoré počuješ, sú výplodom tvojej fantázie, obrazotvornosti“. „Samozrejme – odpovedá inkvizítorovi Jana z Arku -. Aby sa nám prihovoril, Boh nemá iný prostriedok než našu obrazotvornosť. Ale je to Boh, čo hovorí!“
V našom živote boli istotne boli veľmi jasné chvíle, keď nás Boh jasne oslovil: skoro všetci sme to skúsili.
+ Pamäť. Boh sa nám iekedy prihovára tým, že nám pripomínanaše nesprávne kroky, vpláva na nás s bývalými spomienkami: trápenia alebo radosti, nezdary alebo úspechy, precítené upozornenia, slová, rady, svedectvá iných osôb, veci, ktoré sme videli alebo sme sa ich naučili a potom sme na nich zabudli… Niekedy nám hovorí nostalgickými spomienkami, keď sme dokázali intenzívne milovať, alebo sa nám prihovára spomienkou na trápny omyl alebo hriech.
Boh hovorí! A koľko hovorí! Problémom je odpovedať mu.
 
5. Etapa „milujúcej“ modlitby
 
To je vrchol modlitby. Keď sa modlitba stane absolútnou jednoduchosťou, pretože sa zmenila v lásku. Keď sa modlitba stane životom. Keď sa stane absolútnym odovzdaním sa do božej vole. Keď sa stane činnosťou, darom, ponukou. Keď sa slová stanú zbytočnými, pretože prekážajú, zamedzujú, komplikujú. 
 
ZAČIATOČNÍCI, VYTVORTE SI MIESTO PRE BOHA
Kto je začiatočník?
Nie je také ľahké prijať skutočnosť byť začiatočníkom. Nikto nechce zostať v nižších sférach. A predsa je zmýlené chcieť byť dospelým, ak sme ešte chlapci, obliekať si veci dospelých, ak sme ešte deti. Kto che v modlitbe urobiť dlhší krok ako je jeho noha, potkne sa, padne na zem a už nekráča. Nači si zbytočne vytvárať frustrácie v modlitbe?
Teda kto je začiatočníkom v modlitbe?
Začiatočníkom v modlitbe je ten, kto
– ešte nepochopil dôležitosť modlitby,
– strašne sa nudí pri modlitbe,
– stratí sa, ak nemá pred sebou napísané formuly alebo slová, ktoré vie recitovať naspamäť,
– modlitbu považuje za jednu z toľkých vecí kresťanského života a nie ako prvoradú záležotosť,
– vníma ju len povinnosť a nie ako potrebu,
– veľmi ľahko ju zanedbáva,
– vníma ju akoneusiteľnu ťarchu,
– používa ju ako talisman alebo ako peniaz, aby mohol s Bohom obchodovať,
– vyhľadáva ju, ako útočiste pred vlastnými povinnosťami,
– naháňa vlastné uspokojenie s priliš veľkou vervou…
 
Konkrétna rada: vytvoriť si miesto pre Boha
 
Hľa, praktická rada pre začiatočníka, ktorý sa chce cvičiť v pravej modlitbe: každý deň si nájsť kútik pre Boha.
O čo ide? Nájsť si každý deň petnásť minút, kedy necháme bokom vštky formuly a vhĺbile sa do najpálčivejšieho problému dňa, pýtajúc sa Boha takto: „Bože, v tomto probléme čo chceš odo mňa?Si spokojný so mnou? V čom sa mýlim? Hovor, Pane, tvoj sluha počúva“.
Štvrť hodiny denne tejto špecifickej liečby, počas ktorej sa v Božom svetle vhĺbime dovlastných povinností, je tréningom, kde si postupne vytvárame celkom nový štýl nášho osbného a intímneho vzťahu s Bohom. Nie je to až tak ťažké, treba mať dobrú vôľu.
Základné prvky, ktoré by mala obsahovať štvrť hodina opravdivej modlitby, sú: uvažovanie, rozhodnutia, vzývania.
  
     Z talianskeho originálu Andrea Gasparino, Primi passi nella preghiera.  Elle di ci, Leumann – Torino l993.
Facebooktwittergoogle_plusmail

Discussion

No comments yet.

Post a Comment

 

Dnes

Liturgické čítania na dnes

    5o4u.com od roku 2013:

    • Návštev celkom: 6 097 158
    • Celkom návštevníkov: 343 066